Pripojte sa k nám na Facebooku!
Na stránke CHELEMENDIK.SK nájdete výber našich načítanejších článkov.
V profili Sergeja Chelemendika - argumenty a fakty, komentáre a diskusie
Pripojte sa k nám na YouTube!
Kanál CHELEMENDIK.SK - videá Sergeja Chelemendika
a ďalších našich autorov v rôznych jazykoch
Veľký dvojizbový byt v Starom Meste
na bývanie aj podnikanie DOBRÁ CENA!
Verejná prednáška Sergeja Chelemendika:
Ako prežiť blížiacu sa krízu na Slovensku
Jurský park slovenskej politiky
2010-01-26 (18:52) Sergej Chelemendik
Spravodlivosť a politika
Multimediálna kniha
Jurský park slovenskej politiky
V známom filme sa Jurským parkom označovala rezervácia dinosaurov kdesi na ostrove, kde prehistorické dinosaury, ktoré sa nejakým zázrakom zachránili, priniesli hrdinom filmu veľa nových nezabudnuteľných pocitov.
Čo s tým má spoločné slovenská politika?
To, že aj ona je plná dinosaurov a lietajúcich jašterov-pterodaktylov, ktoré tak po hollywoodsky efektne drkocú čeľusťami.
Koho nazývam dinosaurami?
Deti antisovietskeho prevratu, ktorý sa odohral pred dvadsiatimi rokmi v Československu tak družne a organizovane, ako sa Čechom ani Slovákom nikdy predtým nepodarilo nič také zorganizovať.
Novembrový prevrat v roku 1989 priviedol do politiky týchto ľudí a oni v nej doživotne zostali.
Nikto ich nevytlačil, nevyhnal, dokonca ani nepožiadal, aby odišli.
Práve oni sú dinosaury a pterodaktyli.
So smútkom a nenávisťou v očiach
Ak v slovenskom parlamente uvidíte človeka, v ktorého očiach sa zračí nekonečná únava, smútok a nenávisť ku všetkému živému, nemusíte pochybovať – stojí pred vami.
Náš dinosaurus, teda nežný revolucionár, vyšinutý za dlhých dvadsať rokov pohybu nikam, napokon predsa len nezmierený so svojím osudom.
Vnímavý iba k jednému – k hrozbe, že bude vyhnaný z parlamentu. Odtiaľ, kde dinosaurovi je síce zle, veľmi zle, kde trpí, ale mimo parlamentu mu je ešte horšie.
A hoci je dinosaurovi zle a naozaj trpí, človeku ho nie je ľúto.
Dokonca ani mne s mojou širokou a citlivou ruskou dušou sa nedarí poľutovať týchto bláznov.
Vysvetlím, prečo.
Kto sa dostal k moci v roku 1989?
Podľa všeobecne rozšíreného názoru to boli povaľači, bohémski tárajovia a drobní dobrodruhovia.
Vydedenci spoločnosti, outsideri a lúzri, ktorí sa rozhodli využiť svoju šancu v čase, keď zdravé jadro národa začudovane vrtelo hlavami raz na jednu, raz na druhú stranu v snahe pochopiť, prečo sa Václav Havel stal hrdinom a podozrivý hudobník Michael Kocáb svojím jediným skromným prianím „vyháňa“ sovietske vojská.
Ďalej tu bola hŕstka ozajstných, smelých bojovníkov, „disidentov“, tých, ktorí už dávno zápasili so zločineckým režimom, i keď úplne bezvýsledne.
Ako nedávno verejne povedal jeden veľmi informovaný český autor, celkovo bolo „disidentov“ v Československu nie viac ako 120, pričom nie menej ako 80 z nich boli agentmi zlovestnej československej komunistickej Štátnej bezpečnosti – ŠtB.
Podotknime, že „disidenti“ z ŠtB sú tie najvýraznejšie a najmalebnejšie postavy. Veď ich naozaj vyberali. Skúmali ich. Dokonca ich aj niečo učili.
K moci sa však prevažne dostali, presnejšie, mútnou vlnou boli k moci vyhodení obyčajní, siví ľudkovia, ktorí sa v správnom čase ocitli na správnom mieste.
Náhodní ľudia – dalo by sa povedať, ak by týchto ľudí nespájala spoločná črta – chorobná, občas až patologická ctibažnosť, komplex neuznaných talentov a géniov.
Boli to konfliktní smoliari, občas dokonca so zjavnými psychickými odchýlkami.
Tí, ktorých pena dejín vyhadzuje hore pri každej revolúcii, pri každom prevrate, nech by tento prevrat bol akokoľvek nežný a nekrvavý.
Čo sa zvyčajne stáva s týmito prvými ľudskými úrodami revolúcií a prevratov rôzneho druhu?
Správne, tieto „nové výhonky“ obyčajne zotne nemilosrdná kosa dejín.
Vo Francúzsku pomocou gilotín, v Rusku Stalin likvidoval „starú gardu“ plánovite, priemyselne.
V Nemecku sa Hitler zbavil svojich „revolucionárov“ za jednu noc s nemeckou priamočiarosťou a cieľavedomosťou – zatkli Röhma a jeho spolupracovníkov a zastrelili ich.
Prečo potom dejiny zrazu našich dinosaurov omilostili?
Odpoveď sa núka sama. Pretože, našťastie, v novembri 1989 sa nekonala nijaká revolúcia, bolo akurát úspešné ochotnícke divadlo.
História sa opäť raz zľutovala nad Slovákmi a Čechmi, jej veľkorysosť sa dotkla aj týchto nových vodcov a hrdinov.
Za dvadsať rokov sa úplne zbláznili
Predstavte si nejakého úbohého, nasprostastého, nevzdelaného, značne pijúceho, intrigánskeho jedinca, ktorého v detstve opľúvali deti, a keď vyrástol, pripojili sa k nim aj dospelí.
Tento veľakrát opľutý, konfliktný táraj sa už dvadsať rokov tvári ako filozof, ale jeho slovná zásoba o demokracii je taká chudobná, že nedokáže presvedčiť dokonca ani vo filozofii neveľmi podkutú slovenskú verejnosť.
Mám na mysli celkom konkrétneho človeka, ktorý sa už rok po „revolúcii“ v roku 1989 verejne sťažoval na to, že nemôže po meste prejsť bez toho, aby ho niekto neopľul.
Sťažuje sa doteraz, pretože pľuť neprestávajú. Pričom práve a konkrétne na neho.
Pretože tento filozof-dinosaurus od detstva neznáša svoj národ, národ to cíti a odpovedá mu rovnakou mincou.
V parlamente si tento opľúvaný jedinec nakoniec našiel útočisko, kde naňho nielenže nepľujú, ale dokonca mu prejavujú úctu mnohí pracovníci tohto najvyššieho orgánu štátnej moci.
Ba čo viac, v parlamente sa môže postaviť za rečnícky pult a bez problémov hovoriť toľko, koľko sa mu zachce.
A znova nikto nebude pľuť.
Počúvať, prirodzene, nepočúvajú, no ani nepľujú.
A potom k nemu podídu novinári a opýtajú sa ho, čo vlastne chcel povedať, dokonca to aj napíšu novinách. Niečo v tom zmysle, že náš filozof chcel opäť raz niečo dôležité povedať, ale opäť to nikto nepochopil.
Iba dva riadky, ale napíšu.
Skrýva sa v parlamente tak, ako Lenin v svojom úkryte v Zálive.
Pravda, Lenin tam pobudol iba niekoľko týždňov, kým dotyčný sa tam zakopal na dvadsať rokov.
Pred jeho očami, v istom zmysle dokonca jeho rukami, ušami a inými dôležitými orgánmi prešli: privatizácia, boj s mečiarizmom, odovzdanie vlastníctva slovenského národa do rúk zrelších a dôstojnejších starších bratov, vstup do NATO a EÚ, vojna v Juhoslávii, vzostup Roberta Fica a množstvo chrípkovo-zvieracích infekcií.
A on zostal stále rovnaký – úbohý, opľúvaný táraj, ktorý nič nevie a nedokáže, s načisto dopleteným mozgom.
Na jednej strane, stále akoby verí v to, že skutočne je politik, poslanec, člen rôznych pekných výborov a komisií.
Na druhej strane, stačí vyjsť niekde von – a hneď pľujú.
Pískajú, nadávajú mu a popritom zaručene pľujú.
Lepšie by bolo, keby bili, aspoň by sa dalo niekoho posadiť do chládku.
Ale za pľuvanec neposadíš.
Dvadsať rokov sa mučivo snaží pochopiť, kto vlastne je, z toho ten šialený smútok v pohasnutých očiach.
Preto od rána do večera pije.
A teraz tá najdôležitejšia otázka: prečo tohto chudáka nikto za dvadsať rokov nevyhnal?
Vari sa naozaj nenašiel niekto silnejší? Bezočivejší?
Veď stačil by kopanec.
Dokonca ani nie kopanec, stačilo by pohroziť prstom a utiekol by.
Nenašiel sa však nikto, a tak náš úbohý pterodaktyl neprestáva trpiteľsky drkotať zobákom. A takých ako on je v slovenskej politike neúrekom. Na čele strán sú dinosaury takmer všetci.
Pretože chýba moc
Rád by som v zhutnenej podobe vyložil svoje nové poznatky o slovenskej politike, preto sa obraciam k udalostiam roku 1989 ako prameňom súčasnej situácie.
V roku 1989 normálni, statoční a dobrí ľudia sedeli pri televízoroch a čudovali sa tomu, čo sa dialo.
V tom istom čase sa konfliktní, úbohí a zakomplexovaní jedinci vrhli do politiky a prenikli tam.
Čo sa dialo ďalej? Kam sa podela kosa dejín, kde je doba ľadová, ktorá vyhubila ťažkopádne a pažravé jaštery veľkosťou dosahujúcou rozmery lietadla?
Zámerne som opísal konkrétne jedného z najúbohejších dinosaurov slovenskej politiky, aby som položil ešte jednu otázku.
Ak nevyhnali ani tohto, najslabšieho a najúbohejšieho, potom ako mohli vyhnať silných?
Kto a ako mohol vyhnať superslováka Mečiara, supervlastenca Slotu, superspojenca Busha Dzurindu, superobľúbenca slovenských žien Bugára?
Správne, nikto nijako nemohol!
Keď sa nepodarilo vyhnať ani len slabých a úbohých, potom čo už vodcov!
Celé to vychádza nejako čudne.
Vari nikto nový nechce zaujať ich miesto?
Najsprávnejšia odpoveď znie: dinosaurov slovenskej politiky, slabých a silných, sa nikto nedotkol a nedotýka, lebo na Slovensku neexistoval a neexistuje ozajstný zápas o moc.
Niet ho, lebo chýba samotná moc.
Prišlo obdobie bezvládia, moc nie je nikde, dokonca ani v „starej“ Európe, nieto ešte v kolonizovaných postsovietskych „demokraciách“.
V súčasnosti moc na Slovensku – to je neviditeľný prízrak, ale v pamäti národa sú predstavy o moci ešte stále živé.
Patriarchálny syndróm
Slováci sa veľmi boja akejkoľvek moci. Viac než mnohé iné európske národy. Možno preto, že moc na Slovensku, s výnimkou starej moci cirkvi, vždy bola cudzia, krajne nepriateľská a nebezpečná svojou nevyspytateľnosťou.
Tento strach je ešte jedna príčina existencie Jurského parku slovenskej politiky.
Naše dinosaury v súlade s oficiálne hlásanou demokratickou legendou majú moc, a tak Slováci pred nimi zakúšajú osobitý prastarý, posvätný strach.
Tak, ako sa báli kňazov, starešinov, šamanov a zbojníckych vodcov. A najmä cudzích pánov – v posledných storočiach to bola rakúsko-uhorská šľachta a byrokracia.
Dinosaurom slovenskej politiky Slováci pripisujú moc, ktorá v skutočnosti nejestvuje, ale pochopiť jej absenciu je dané zatiaľ iba niekoľkým jednotlivcom.
Isteže, obdobne sa veci majú nielen na Slovensku, ale slovenský strach pred akoukoľvek mocou či pred všetkým, čo moc aspoň vzdialene pripomína, je občas až detsky dojímavý.
Z hľadiska patriarchálneho syndrómu Slováci pôsobia ako veľmi poslušné, dobre vychované deti, ktoré zásadne nesmú spochybňovať starších, tak ako sa na zdravú patriarchálnu spoločnosť patrí.
A naše dinosaury sa nachádzajú v postavení starších.
Slováci všeobecne dávajú prednosť podriadiť sa autorite, ako skúšať jej pevnosť, tým viac pokúšať sa ju zvrhnúť.
Mimochodom, táto veľmi pekná črta umožňuje udržiavať v spoločnosti hierarchiu a chráni pred chaosom.
Táto črta robí súžitie Slovákov takým rodinným a útulným.
Problém je akurát v tom, že naše dinosaury nie sú ozajstné autority, ale falošné, „nafúknuté“.
Sú to falošní „otcovia“, ktorí pred „deťmi“ nenesú nijakú zodpovednosť.
Dinosaury vlastnia slovenské strany
Ako je známe, demokracia sa drží na politických stranách, ktorým je v demokratickom systéme vymedzená úloha posvätných kráv.
Celé to zľahka zaváňa socialistickou érou – strana má vždy pravdu. A hoci strán v demokracii je veľa, tiež majú vždy pravdu.
Demokracia – to je v skutočnosti partokracia, moc politických organizácií, ktoré vznikajú akoby výsledkom slobodného prejavu vôle slobodných občanov.
V danom okamihu takýto prejav slobodnej vôle na Slovensku si vyžaduje aspoň 4-5 miliónov eur. Približne takto sa dnes odhadujú minimálne investície na to, aby sa nová strana dostala do parlamentu. Prirodzene, okrem peňazí je potrebných ešte veľa iných vecí, ale peniaze sú základom každého straníckeho budovania.
Takže sloboda ako sloboda, ale strany na Slovensku môžu zakladať iba tí, ktorí tieto peniaze majú.
O tom, že tieto politické strany na Slovensku sú osobným vlastníctvom konkrétnych ľudí s ich slabosťami, záujmami a čudáctvami, nikto nikde nehovorí.
Hoci to všetci vedia, hovoriť sa o tom nesmie, je to tabu. Pretože strana – to je posvätná krava. Ak by sa spoluobčanom vysvetlilo, čím sa táto krava živí, kto ju dojí a kam sa odváža hnoj, mýtus o demokracii by sa rozsypal na prach.
V danom momente je HZDS vlastníctvom Mečiara, SNS – Slotu, SDKÚ – Dzurindu, Mikloša a ešte dvoch-troch tieňových vlastníkov, SMK v danom okamihu patrí Csákymu.
Existujú aj oveľa zložitejšie stranícke organizmy – ich zložitosť spočíva v neobyčajnej, fenomenálnej mnohopočetnosti a intrigánstve straníckeho vedenia. Napríklad KDH, kde po Čarnogurského odchode z politiky sa už celé roky rieši, komu vlastne toto hnutie patrí.
A nakoniec je tu Smer, s populárnym politikom Robertom Ficom a narastajúcim chaosom v štruktúre vlastníctva. Otázka, komu v skutočnosti Smer patrí, ešte len bude aktuálna a každý rozumný človek by na Ficovom mieste premenoval Smer na stranu Roberta Fica.
Zabezpečil by si tak svoje práva ak aj nie na celý projekt, aspoň na jeho hlavnú časť.
Musím ešte raz zopakovať – politické strany na Slovensku dnes, v januári 2010, vlastnia dinosaury. Tu je východiskový bod našich úvah a predpovedí.
Niektorí vlastnia jednotlivo, iní skupinovo, ale okrem Fica sú to všetko ľudia vhodení do politiky približne pred dvadsiatimi rokmi.
Fico sa od všetkých ostatných vodcov slovenskej politiky líši práve tým, že sa k moci prebil, vybojoval si ju a smeroval k nej veľa rokov.
Príduc k moci, na pozadí smútiacich dinosaurov pôsobí ako smelý junák medzi ovcami.
Tak, že v posledných rokoch všetkých poráža a na všetky strany rozmetáva – opozíciu, aj koalíciu.
No zdá sa, že aj jeho hviezda už dosiahla vrchol svojho zenitu.
Kde vziať nových
Už veľa rokov sa na Slovensku vedú unylé a lenivé rozhovory o generačnej výmene v politike.
Teda aj keď mnohí nechápu, no cítia stagnujúci charakter Jurského parku slovenskej politiky.
Nijaká zmena sa však zatiaľ nečrtá.
Noví ľudia nie sú, nemajú sa odkiaľ vziať.
Ďalej pokračujú detské úvahy o tom, prečo dinosaury neodovzdajú opraty vlády do mladých rúk, nehľadajú si nástupcov. Vraj, bolo by to pre nich, pre dinosaurov, výhodné a pohodlné.
Nedávno sa udiala jedna zábavná epizóda. V súčasnosti jediný reálne nový politik, ktorý ašpiruje na miesto v parlamente, Richard Sulík, sa verejne a s chuťou vysmial Dzurindovi.
Pozbieral dokopy svojich tiež mladých, nových a ambicióznych spolupracovníkov a unisono sa veľmi seriózne vyslovili: SDKÚ máme radi, sme pripravení spojiť sa s SDKÚ v mene víťazstva „pravice“, ale Dzurinda musí odísť.
Hľa, ako jednoducho, svojím jedným nepremysleným návrhom Dzurinda už prakticky priviedol Sulíka do parlamentu.
Prečo priviedol?
Lebo Sulík verejne vyhlásil, že Dzurinda je „zlý“ a je načase, aby odišiel.
Mimochodom, nevyhlásil to po prvý raz.
Z toho však ešte nevyplýva záver, že Sulík je dobrý alebo aspoň lepší ako Dzurinda.
Pátos jeho strany zatiaľ pôsobí viac než banálne – skupine mladých mestských ľudí sa zachcelo dostať do parlamentu a našli sa starší, ktorý na tento počin poskytli peniaze.
Ale v rámci slovenskej politiky je Sulík naozaj nový – verejne zaútočil na Dzurindu, povedal, že kráľ je nahý, a stal sa hrdinom.
Podľa všetkého nie nadlho, ale hrdinom sa stal, lebo prejavil odvahu.
„Šialenstvu chrabrých spievame pieseň!“ napísal raz veľký proletársky spisovateľ Maxim Gorkij...
Budú musieť sami vyhynúť
Mimochodom, Sulíkova rebélia bude sotva mať nejaké seriózne dôsledky pre slovenský Jurský park.
Nových politikov na Slovensku dnes niet a nebudú ani zajtra – patriarchálne nadšenie a chvenie Slovákov pred autoritou vodcov, aj vtedy, ak na tohto vodcu celá krajina verejne nadáva, je hlavnou príčinou stagnácie.
Prevratové deti roku 1989 sa budú musieť dotrápiť až do konca, bez reálnej nádeje na príchod spásonosného ľadovca. Krútiac v parlamente jedno obdobie za druhým, zvolili si doživotné väzenie. Ich výber zatiaľ nikto nespochybnil.
Budú musieť dohniť a, dohnívajúc, naďalej hrať zložitú hazardnú hru menom „demokracia“.
Pokračovanie nabudúce
PRAVDA O NAŠEJ BUDÚCNOSTI
2010-01-22 (18:44)
Informačný servis chelemendik.sk - PRAVDA O NAŠEJ BUDÚCNOSTI
Dobrý deň!
Volám sa Sergej Chelemendik.
Som ruský spisovateľ, politický analytik, autor a vydavateľ mnohých kníh, článkov a videí.
Žijem na Slovensku od roku 1988.
V roku 2006 som sa stal poslancom slovenského parlamentu.
Ponúkam do Vašej pozornosti Informačný servis chelemendik.sk - PRAVDA O NAŠEJ BUDÚCNOSTI.
Tento informačný servis je potrebný preto, lebo skorumpované slovenské média v záplave lží, pololží a manipulácie skrývajú pravdu o budúcnosti.
Robia to vedome, teda klamú za peniaze, ale ešte častejšie nevedome, pretože prúdy klamstiev, ktoré vytvárajú, zaplavujú predovšetkým ich samých.
Slovenské médiá vytvárajú ľudia, ktorí dobrovoľne oslepli a ich cieľom je urobiť slepými všetkých.
Portál chelemendik.sk je pre statočných, pre tých, ktorí chcú poznať pravdu o budúcnosti, nech by bola akákoľvek trpká.
Ponúkame Vám možnosť pravidelne dostávať informácie o najdôležitejších správach nášho portálu. Čo je potrebné pre to urobiť?
Najkratšia cesta je zaregistrovať sa.
http://chelemendik.sk/REGISTRACIOU_ZISKATE_VELA_400621536.html
http://chelemendik.sk/O_vyhodach_registracie_na_chelemendiksk_663667565.html
Po tom, ako sa zaregistrujete, budete dostávať informačný servis portálu chelemendik.sk - PRAVDA O NAŠEJ BUDÚCNOSTI automaticky.
Okrem toho získate prístup k iným servisom – napríklad k programu webcastingu, k programu Knihy za cenu vydavateľa, k web show Spravodlivosť.
Zaregistrovaní čitatelia pravidelne dostávajú od vydavateľstva Slovenský dom ako darček knihy, CD a DVD. http://chelemendik.sk/REGISTRACIOU_ZISKATE_VELA_400621536.html.
V prípade, že sa nechcete zaregistrovať, môžete dostávať náš Informačný servis prostredníctvom našej databázy.
Preposlaním tohto mailu môžete upozorniť svojich priateľov a známych na existenciu takejto možnosti dostávať pravidelne dôležité informácie, ktoré nenájdete v bežných médiách.
Informačný servis portálu chelemendik.sk - PRAVDA O NAŠEJ BUDÚCNOSTI môže vyzerať takto:
Milí priatelia,
dovoľujme si Vás upozorniť na nové články na chelemendik.sk
Kresťanská mafia v USA - preklad do slovenčiny
http://chelemendik.sk/Krestanska_mafia_USA_621460768.html
Ohrozenia kresťanstva v súčasnej politickej situácii
http://chelemendik.sk/Ohrozenia_krestanstva_v_sucasnej_politickej_situacii_1058816139.html
List od čitateľa
http://chelemendik.sk/List_od_citatela__475719790.html
O finančnej kríze s humorom (VIDEO, české titulky)
http://chelemendik.sk/O_financnej_krize_s_humorom_959540583.html
Sergej Chelemendik: Mediálna vojna proti Ficovi (po rusky)
http://chelemendik.sk/____356493048.html
Dôkazy o HAARP - video, slovenské titulky
http://chelemendik.sk/Dokazy_o_HAARP__SK_titulky_237870831.html
HAARP - globálna hrozba?
http://chelemendik.sk/HAARP_globalna_hrozba_284007560.html
Ďakujeme všetkým Vám, ktorí šírite ďalej odkazy na naše články - či už mailom alebo na facebooku.
Ak si neželáte dostávať tieto informatívne maily, dajte nám vedieť.
S pozdravom,
Sergej Chelemendik
Verejná prednáška Sergeja Chelemendika:
Ako prežiť blížiacu sa krízu na Slovensku
Milí priatelia!
potešte svojich blízkych originálnym darčekom!
V našom kníhkupectve nájdete
ruské knihy, filmy, cd, matriošky, kalendáre aj plagáty.
Na všetky tovary teraz máme zľavy!
Viac na: http://ruskeknihy.sk/
Páčil sa Vám tento článok? Dajte o ňom vedieť priateľom na Facebooku!
Analytický seriál Klimatická katastrofa
Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...
Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.
