Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
„Je to pakt so satanom, aby sa vyhnal diabol“ - Seriál pravda o 2. svetovej vojne - úrývky zo životopisu Adolfa Hitlera - chelemendik.sk

 

„Je to pakt so satanom, aby sa vyhnal diabol“ - Seriál pravda o 2. svetovej vojne - úrývky zo životopisu Adolfa Hitlera

2019-06-26  (01:25)

 - „Je to pakt so satanom, aby sa vyhnal diabol“ - Seriál pravda o 2. svetovej vojne - úrývky zo životopisu Adolfa Hitlera

Prvý ťah urobilo Francúzsko 15. apríla, keď navrhlo Sovietskemu zväzu prerobiť dvojstrannú zmluvu z roku 1935 s ohľadom na zmenenú situáciu vo svete. Pretože systém kolektívnej bezpečnosti, ktorý pacifikátori zo začiatku dovolili Hitlerovi, aby im ho zobral z rúk v čase sladkej nevedomosti a teraz sa ho narýchlo snažili získať späť, mohol mať zastrašujúci účinok a presvedčiť Hitlera o neperspektívnosti násilných akcií iba vďaka účasti Moskvy.

 

Rokovania, ku ktorým sa onedlho pripojila aj Veľká Británia sa však vyznačovali nedôverou účastníkov. Stalin nie neopodstatnene pochyboval o rozhodnosti veľmocí k odporu, kým západné veľmoci, najmä Veľká Británia v osobe Chamberlaina, nedokázali prekonať hlboko zakorenené predsudky buržoázneho sveta k štátu proletárskej diktatúry. Navyše zainteresovanosť Moskvy klesla, pretože nešikovná západná diplomacia sa už aj tak zaviazala brániť celé predpolie Sovietskeho zväzu od Baltického až po Čierne more.

Okrem toho, pozícia západných veľmocí na rokovaniach sa skomplikovala ustavičnými prekážkami zo strany východoeurópskych národov, ktoré  sa urputne bránili akémukoľvek spojenectvu so ZSSR a jeho sľub v súvislosti so zárukami brali ako svoju vlastnú nevyhnutnú záhubu. Západní demokrati sa onedlho presvedčili, že Moskvu sa dá získať na svoju stranu iba veľkými teritoriálnymi a politickými ústupkami, ktoré sa neveľmi líšili od tých, ktoré nechceli ponúknuť Hitlerovi. Keďže úsilie západných demokracií vychádzalo z princípu ochrany malých štátov pred expanzívnou politikou veľkých štátov, museli naraziť na neriešiteľnú dilemu.

„Na základe týchto princípov,“ presne charakterizoval francúzsky minister zahraničných vecí túto zložitú situáciu, „dohodu s Kremľom neuzavrieť, pretože to nie sú princípy Kremľa. A kde nie sú spoločné princípy, nedajú sa ani viesť rokovania na ich základe. Môže tu prevládať najstaršia forma ľudských vzájomných vzťahov: násilie a výmena. Dá sa dohodnúť sa na rovnováhe záujmov. Existuje  nádej získať výhody a želanie vyhnúť sa škodám, existuje snaha zmocniť sa koristi a nepodľahnúť násiliu. To všetko môže byť v rovnováhe: krok za krokom, niečo za niečo. Západná diplomacia však predkladá obraz idylického a romantického nenásilia.“

V tomto svetle treba vnímať priebeh rokovaní v ďalších mesiacoch a najmä spornú otázku: Naozaj sa sovietska strana seriózne snažila o dohodu, alebo iba chcela vyčkať bokom pred zjavne dozrievajúcim konfliktom, dokonca ho prihrievať, aby mohol s oveľa väčšími než inokedy šancami na úspech vnášať do chaotickej a vyčerpanej Európy svoju myšlienku revolúcie. Ešte pri týchto vlažných rokovaniach, ktoré sa vliekli pre nové pochybnosti Západu,  Sovietsky zväz začal hrať riskantnú dvojitú hru s Nemeckom. Po tom ako  v Stalinovom prejave z 10. marca zaznel prvý signál, Sovietsky zväz sa neraz obracal k ríšskej vláde, s vyjadrením o zainteresovanosti v regulovaní vzťahov na novom základe,  v ktorých ideologické rozpory „nesmú byť prekážkou“. Stalin prepustil dlhoročného šéfa zahraničnopolitického výboru, človeka so západnou orientáciou a židovskou národnosťou Litvinova, ktorý v národno-socialistickej propagande nefiguroval inak ako „žid Finkelstein“.

Na jeho miesto nastúpil Molotov, následne po čom sa Moskva v Berlíne informovala, či sa takáto zmena môže pozitívne odraziť na nemeckej pozícii. Neexistujú nijaké predpoklady myslieť si, že vedúcim predstaviteľom sovietskeho štátu bol neznámy Hitlerom stále zdôrazňovaný cieľ: veľká vojna na Východe, vybojovanie si svetového impéria na úkor Ruska. Medzi ich motívmi treba podčiarknuť obavy, že kapitalistické a fašistické veľmoci, napriek momentálnemu vzájomnému nepriateľstvu, sa predsa len dohodnú na tom, že nemecká dynamika bude nasmerovaná proti spoločnému nepriateľovi na Východe. Sovietsky zväz súčasne po skončení prvej svetovej vojny, keď stratil svoje západné a baltské provincie sa sám považoval za „veľmoc, zasadzujúcu sa o revíziu nastoleného poriadku“. Stalin zjavne očakával, že Hitler skôr pochopí snahu Sovietskeho zväzu vybojovať si naspäť stratené územia a bude sa správať „súcitnejšie“ než západní štátni predstavitelia s ich svedomitosťou, princípmi a celou tou zbytočnou morálnou  zaťaženosťou.

Strach a snaha o expanziu – dva hlavné motívy pre Hitlera boli hlavnými aj pre Stalina.

Iniciatívy Moskvy v taktickej oblasti prišli Hitlerovi veľmi vhod. Prirodzene, antiboľševizmus bol jedným z pilierov jeho politických názorov. Ak motív strachu predstavoval preňho jednu z hlavných elementárnych hybných síl, potom komunistická revolúcia zase stále zásobovala  hrôzostrašnými obrazmi: Tisíckrát hovoril o „fabrikách na zničenie ľudí“ v Rusku, „vypálených dedinách“, „spustnutých mestách“ so zničenými kostolmi, o znásilnených ženách a katoch z GPU, zdôrazňujúc pritom „obrovskú vzdialenosť“ medzi nacionálnym socializmom a komunizmom, ktorá nikdy nebude prekonaná. Na rozdiel od Ribbentropa, nezaťaženého podobnými motívmi, ktorý už onedlho po Stalinovom prejave 10. marca bol ochotný vystupovať za zblíženie so ZSSR, Hitler váhal. Tlačilo ho bremeno ideológie a počas rokovaní, ktoré sa pretiahli na mesiace, opäť prejavoval nerozhodnosť.  Niekoľko razy prerušoval kontakty. Iba hlboké sklamanie zo správania Veľkej Británie, ako aj obrovská taktická výhra, možnosť vyhnúť sa hrôze vojny na dvoch frontoch pri zaútočení na Poľsko, ho pomkli k tomu, aby odhodil všetky pochybnosti.

Tak ako Stalin začal svoju zúfalú hru s „fašistickým morom“, tak aj Hitler sa uspokojoval myšlienkou zahladiť odpadlíctvo budúcou zrážkou so Sovietskym zväzom – tieto zámery, rovnako ako predtým, stále platili. Okrem toho, umožňovalo to vytvoriť predpoklady pre vojnu so ZSSR – spoločné hranice: „Je to pakt so satanom, aby sa vyhnal diabol“, hovoril o niečo neskôr v úzkom kruhu. Ešte 11. augusta, niekoľko dní pred senzačným pristátím lietadla na palube s Ribbentropom v Moskve, vyhlásil pred jedným zahraničným hosťom s otvorenosťou, aká  sa dá iba ťažko pochopiť: „Všetko, čo robím, je proti Rusku. Ak je Západ príliš hlúpy a slepý na to, aby to pochopil, potom budem nútený dohodnúť sa  s Rusmi, zničiť Západ a po jeho porážke, pozbierajúc všetky sily, obrátiť sa proti Sovietskemu zväzu“. Napriek cynizmu, a nejasných taktických prostriedkov, Hitler bol príliš zideologizovaný, aby bez zaváhania dodržiaval objektívnu logiku svojich plánov. Nikdy nemohol úplne zabudnúť na to, že pakt s Moskvou bol iba druhoradým riešením.


Všetky diely seriálu nájdete TU:


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...


Libor   |   2010-09-30  (20:25)
50%  
mínus plus
  Chcel by som sa spýtať pán Chelemendika čo hovoríte a aký máte názor na knihy spisovateľa Viktora Suvorova. Jeho knihy a pohľady na minulosť II. svetovej vojny sú v Rusku nie moc obľúbené.


Sergej Chelemendik   |   2010-10-01  (09:05)
50%  
mínus plus
  Poznam ho ale necitam. Posobi ako popagandista - nie historik


protopartorg   |   2010-10-01  (17:29)
50%  
mínus plus
  Viktor Suvorov alias Vladimir Rezun je podľa mňa VEĽMI pochybný zdroj - čo čakať od prebehlíka sovietskej tajnej služby? Jeho prijatie a KRYTIE Britmi iste nebolo zadarmo. Poskytnutý azyl a ochranu treba odpracovať.

Viem zhruba čo píše, ale nejak zvlášť sa tým nezaoberám. Používa maximálne tak NEPRIAME indície, nemá žiadne skutočné dôkazy svojich tvrdení. A nejaké "supertajné dokumenty z archívov KGB" - prepáčte, ale to je vyslovene smiešne. Kde by sa k nim dostal? Aj keď bol vo vojenskej rozviedke, na akom poste tam pôsobil...? Rád by som tomu veril, ak by to napísal napr. taký Andropov - ale KAPITÁN Rezun??? Sorry, ale...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |