Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Fareed Zakaria - Sú najlepšie dni Ameriky už za nami? - 1. časť - chelemendik.sk

 

Fareed Zakaria - Sú najlepšie dni Ameriky už za nami? - 1. časť

2019-10-05  (09:26)

 - Fareed Zakaria -   Sú najlepšie dni Ameriky už za nami? - 1. časť





Som Američan, nie však pôvodom, ale výberom. Stal som sa Američanom, pretože mám rád túto krajinu a považujem ju za výnimočnú. Keď však pozerám na súčasný svet, na silný vietor technických zmien a na globálnu konkurenciu, trochu ma to znervózňuje. Najviac nervózny som z toho, že tieto tendencie sa zosilňujú a Američania si jednoducho neuvedomujú rozsah a význam budúcich premien a problémov, ktoré nám hrozia. Napriek šumu okolo silnejúcej pozície Číny, väčšina Američanov stále vychádza z toho, že Amerika je Number 1.

Naozaj je to ale tak? Áno, dnešné Spojené štáty zostávajú najsilnejšou eknomickou veľmocou. Máme najsilnejšiu armádu, najdynamickejšie spoločnosti vysokých technológií a optimálne podnikateľské prostredie. Sú to však len výberové obrázky v tej situácii, v akej sme sa dnes ocitli. Rozhodnutia, ktoré zabezpečujú súčasný rast – rozhodnotia o vzdelávaní, infraštruktúre, atď., sa prijímali pred desaťročiami. Dnes sa americká ekonomika rozvíja vďaka politike  a výsledkom 50. a 60. rokov minulého storočia. Reč je o systéme diaľnic medzi štátmi, o rozsiahlom financovaní vedy a techniky a systéme štátneho vzdelávania vzbudzujúcom závisť na celom svete a o štedrej imigračnej politike. Pozrite si však niektoré súčasné opatrenia a objavia sa otázky týkajúce sa budúcnosti.

Nižšie uvedené čísla boli získané z rôznych ratingových zdrojov, všetky však hovoria o jednej a tej istej veci. Podľa údajov OECD naše 15-ročné deti sa nachádzajú na 17. mieste na svete v prírodných vedách a na 25. v matematike. Nachádzame sa  na 12. mieste v rámci vyspelých štátov v počte absolventov vysokých škôl (celé desaťročia sme boli prví). Sme na 79. mieste v zápise na základné školy. Naša infraštruktúra je na 23. mieste na svete a zaostáva za veľkými  a ekonomicky rozvinutými štátmi. Pokiaľ ide o zdravotníctvo, tu sú údaje,na takú bohatú krajinu priam zarážajúce. Podľa OECD a Svetovej zdravotníckej organizácie sme v priemernej dĺžke života na 27. mieste, na 18. v počte diabetikov a na prvom v obezite. Iba pre niekoľkými rokmi sme boli v týchto oblastiach na čele. Dnes je všetko inak. Existujú oblasti, v ktorých sme stále Number 1, ale týmito výsledkami sa radšej nechválime. Máme najviac zbraní. Spomedzi všetkých bohatých štátov máme najvyššiu kriminalitu a najvyšší dlh.

Posilnenie ostatných

Mnohé tieto zmeny nastali nie pre chyby a prechmaty Ameriky, ale preto, že iné krajiny dnes hrajú rovnakú hru ako my -  a celkom úspešne. Keď prichádzajú obavy z tohto dôvodu, zaznieva stará dobrá pesnička: „To všetko sme už počuli v 80. rokoch. Japonsko sa chystalo ovládnuť svet. Nestalo sa tak, a Amerika sa vrátila späť na vrchol.“ Ak už je o tom reč, je to celkom spravodlivé – hoci celé desaťročia Japonsko malo druhú najsilnejšiu ekonomiku a dnes tretiu. Je to pomerne malá krajina. Aby sa stala ekonomicky väčšia, musí mať objem HDP na jedného obyvateľa vyšší ako Amerika. Aby nás ekonomicky  predbehla Čína, musí byť úroveň príjmov obyvateľstva štyrikrát nižšia ako v USA.

Tu sa však upúšťa zo zreteľa veľmi rozsiahly problém. Harvardský historik Niall Ferguson, ktorý celkom nedávno napísal knihu Civilizácia: Západ a ostatní (Civilization: The West and the Rest) skúma situáciu v historickom kontexte: „Počas posledných päťsto rokov Západ mal prednostné právo na šesť aplikovaných oblastí, ktoré ho oddeľovali od ostatných. Prvé tento monopol narušilo Japonsko a za ním nasledovala jedná ázijská krajina  za druhou, používajúc tieto aplikované oblasti: konkurenciu, modernú vedu, moc zákona s právom na súkromný majetok, modernú medicínu, konzumnú spoločnosť a pracovnú etiku. Týchto šesť vecí predstavuje tajnú prísadu zpadnej civilizácie.

K tejto historickej výzve zo strany krajín, ktoré pochopili ako Západ zvíťazil, treba dodať technologickú revolúciu. Momentálne sa dá vyrábať čoraz viac tovaru a poskytovať viac služieb pri stále menšom počte ľudí. Pracovné miesta sa dajú veľmi rýchlo prenášať na rôzne miesta na našej planéte. Práve s takýmto svetom sa dnes Amerika stretáva. Nie je však schopná radikálnej adaptácie. Tie zmeny, o ktorých dnes hovoríme vedú iba k preskupeniu stoličiek na palube Titaniku.
Samozrejme, politický systém aktívne diskutuje o rozpočte, dôchodkoch a budúcnosti národa. V zásade je to však iba hra pre verejnosť. Vo Washingtone sa diskutuje o všeličom, len nie o vážnych veciach. V diskusiách medzi demokratmi a republikánmi o rozpočte absentujú tie najdôležitejšie otázky, ktoré sú príčinou dlhodobého deficitu. Je to sociálne zabezpečenie, bezplatné zdravotníctvo, zdravotné poistenie – nehovoriac už o kompenzačných platbách, takých ako daňové úľavy z hypotekárnych úrokov. Iba pred štyrmi mesiacmi komisia Simpson-Bowles predložila celý rad veľmi rozummých riešení rozpočtových problémov, schopných zabezpečiť úspory vo výške 4 biliónov dolárov – najmä v dôsledku zníženia rôznych programov a tiež zvýšením niektorých daní.
Obidve strany veľmi rýchlo na ne zabudli, najmä republikáni, ktorých hlavný rečník pre rozpočtové otázky Paul Ryan chváli komisiu, hoci v skutočnosti hlasoval proti jej opdporúčaniam. Demokrati zase za svoju stranu s penou na ústach dokazujú neprípustnosť prijatia návrhu o zvýšení vekovej hranice na získanie sociálneho zabezpečenia.
Namiesto toho Washington môže môže uskutočniť plošné zníženie na životne nutné výdavky, kde je o dosť menej peňazí a strát. Pokusy prezidenta Obamu zachovať a dokonca zvýšiť výdavky na základné programy sú  v Kongrese  zrejme neúspešné. Kongres je tvrdo rozhodnutý demonštrovať svoju váhu a vplyv. Ale zníženie financovania na oblasti ako sú vzdelávanie, vedecké výskumy, kontrola letovej prevádzky NASA, infraštruktúra a alternatívna energetika nie je veľmi ekonomické a dlhodobo poškodí rast ekonomiky. Stane sa tak v  okamihu, keď štáty ako Nemecko Južná Kórea a Čína vkladajú veľké investície do vzdelávania, vedy, technológií a infraštruktúry. My investície znižujeme a dotujeme spotrebu – teda robíme všetko proti potrebám ekonomického rastu.
Prečo riešime svoje ekonomické problémy tak krátkozrako a nesprávne? Pretože je to tak ľahšie a jednoduchšie z politického hľadiska. Kľúčom k pochopeniu konania obidvoch strán je to, že vystupujú proti tým programom, ktoré nemajú širokú podporu a za ktorými nestoja vplyvné skupiny s osobitými záujmami (Preto sa zameriavajú na tie programy, kde je veľa peňazí. Americký politický systém je v skutočnosti dosť efektívny. Vydeľuje viac peňazí na  na populárne programy a v záujmoch vplyvných skupín s osobitými záujmami.) Ani jedna ani druhá strana ani len nespomenie zvýšenie daní, hoci bez neho sa dlhodobá rozpočtová stabilita nedá zabezpečiť. Veď niektoré dane, povedzme na uhľovodíkové emisie alebo na benzín, zabezpečia veľkú výhody, ktoré nesúvisia s príjmami – povedzme energetická efektívnosť.
Nejde o to, že naša demokracia nefunguje, ale funguje až príliš dobre. Americká politika je dnes príliš citlivá k záujmom voličov. Všetky tieto záujmy sa sústreďujú na zachovanie minulého, ale nie na investície do budúcnosti. Neexistujú lobistické skupiny, ktoré by pracovali v záujmoch budúcich oblastí. Existujú len lobisti, ktorí pracujú pre spoločnosti, ktorí majú peniaze a sú pripravení ich míňať. Neexistujú skupiny s osobitými záujmami, ktorí by konali v mene blaha našich detí. Sú iba skupiny fungujúce v záujmoch ľudí, ktorí dostávajú výhody od štátu práve tu a teraz. Celý systém je zameraný na zachovanie existujúcich dotácií, daňových úľav a medzier. To je dôvod, prečo federálna vláda vynakladá štvornásobne viac prostriedkov na starých ľudí než  na ľudí, ktorí sú mladší ako 18 rokov. A keď príde čas robiť reštrikcie, uhádnite, aké programy pôjdu ako prvé pod nôž. Je to strašný ukazovateľ priorít a názorov spoločnosti.

Škodlivosť úspechu

Prečo sú naše priority také skreslené? Pred niekoľkými rokmi ekonóm Mancur Olson napísal knihu s titulom Vzostup a pád národov (The Rise and Decline of Nations). K jej napísaniu ho viedol zvláštny paradox, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne. Veľká Británia, ktorá vo vojne vyhrala, upadla do hlbokej stagnácie a Nemecko, ktoré prehralo, z roka na rok demonštrovalo silné tempo rastu. Britský úpadok udivoval tým viac, že práve Veľká Británia bola tvorcom priemyselnej revolúcie a prvou svetovou veľmocou.

Olson dospel k paradoxnému záveru, že Britániu poškodil úspech a Nemecku pomohla porážka. Britská spoločnosť sa sebauspokojila, zaspala na vavrínoch a jej politické mechanizmy sa stali veľmi zložité a drahé. Svoju hlavnú pozornosť nevenovala rastu, ale rozdeľovaniu. Odbory, sociálny štát, protekcionistická politika, to všetko Britániu chránilo pred medzinárodnou konkurenciou. Systém sa stal sklerotický a časom sa z ekonomická lokomotíva nášho sveta, zmenila na starý vŕzgajúci stroj. 
Nemecko, práve naopak, bolo v rokoch druhej svetovej vojny takmer úplne zničené. To mu umožnilo nielen prebudovať svoju materiálnu infraštruktúru, ale aj zmeniť zastaralé mechanizmy a inštitúcie – politický systém, ekonomiku a prispelo k progresívnemu mysleniu. Porážka umožnila pochybovať o všetkom a začať všetko od nuly.

Úspech urobil z Ameriky sklerotickú krajinu. Takmer storočie sme sedeli na vrchole sveta a naše neustále ekonomické a vojenské víťazstvá nás prinútili uveriť v to, že je osudom zostať naveky Number 1. Máme isté výhody.  Veľkosť más svoj význam a keď prichádzajú krízy, nemôžu zničiť takú veľkú krajinu ako Amerika. Keď finančná kríza udrie v krajinách ako Írsko alebo Grécko, zastavuje to ich rozvoj. Problémy v USA vznikli v rámci 15-biliónovej v dolárovom vyjadrení ekonomiky, v krajine, ktorá má ešte stále dôveru sveta. Za posledné tri roky od začiatku finančnej krízy sa výdavky na americké pôžičky nezvýšili, ale znížili.

Je to presvedčivý dôkaz o sile a výhodách Ameriky. Problém je však v tom, že Amerika sa nebude musieť stretnúť s výzvami priamo v boji. Prispôsobujeme sa ku kríze súčasnosti a ideme ďalej, ale vnútorný rakovinový nádor ďalej rastie a systém požiera.

Dôležitým aspektom začiatku zmien v USA by mohlo byť poctivé zhodnotenie situácie, v akej sa dnes krajina nachádza a čo sa môže naučiť od iných krajín. Takéto rozmiestnenie kontrolných bodov je obyčajná vec v biznise, ale pre krajinu celkovo je to rúhanie. Akýkoľvek politik, ktorý by sa odvážil vyhlásiť, že Amerika sa môže niečo naučiť od iných krajín a odpozorovať ich skúsenosti, bude odsúdený. Ak niekto poukazuje na to, že v Európe je lepšie o polovicu lacnejšie  zdravotníctvo - je to nebezpečné socialistické myslenie.
Ak napríklad vedúci nejakej spoločnosti spomenie, že daňové sadzby väčšiny priemyslených krajín sú nižšie  ako v USA, okamžite je postavený na svoje miesto a   tento pokus sa označí za pokus ochudobniť amerických pracujúcich. Ak nejaký novinár hovorí (a hovorí správne), že sociálna mobilita v mnohých európskych krajinách je z generácie na generáciu vyššia ako v USA, vysmejú ho. Niektoré výskumy, z ktorých najčerstvejší je  minuloročná analýza OECD, poukazuje na to, že priemerný Američan má oveľa menej šancí zotrvať v skupine poberateľov dôchodku, kam patrili jeho rodičia a presunúť sa vyššie, ako ľudia v Dánsku, Švédsku, Nemecku a Kanade.

Reč nie je len o politikoch a biznismenoch. Reč je o nás všetkých. Američanom je ľahostajný vonkajší svet, málo o ňom vedia a nesnažia sa dozvedieť viac. O Amerike zmýšľame ako o globalizovanej spoločnosti, pretože sa doteraz nachádzala v epicentre globalizácie. V skutočnosti je však americká ekonomika dosť izolovaná. Podiel vývozu v nej predstvuje iba 10%. Porovnajte to s inými európskymi štátmi, kde polovica ekonomiky  je prepojená s obchodom a pochopíte, prečo dané spoločnosti sú viac orientované na medzinárodné štandardy a konkurenciu. Veď je to kľúč k budúcej americkej konkurencieschopnosti.
Ak sa Olson nemýli, keď hovorí, že úspešné spoločnosti sa stávajú sklerotické, potom riešenie problému spočíva v pružnosti a prispôsobivosti.  To znamená, že musia mať schopnosť vytvárať a likvidovať spoločnosti, prijímať a prepúšťať ľudí. Znamená to tiež, že musia mať vlády, ktoré dokážu vytvárať nové technológie a infraštruktúru, investovať do budúcnosti a skoncovať s programami, ktoré nefungujú. Keď Franklin Roosevelt začal uskutočňovať svoj Nový kurz, hovoril o potrebe „odvážnych a potrebných experimentov“. Rušil programy, keď bolo jasné, že nefungujú. V súčasnosti sa akákoľvek štátna dotácia zdá byť večná.


Zdroj: The Time


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |