Pripojte sa k nám na Facebooku!

Na stránke CHELEMENDIK.SK nájdete výber našich načítanejších článkov.

V profili Sergeja Chelemendika - argumenty a fakty, komentáre a diskusie

   Pripojte sa k nám na YouTube!

    Kanál CHELEMENDIK.SK - videá Sergeja Chelemendika
    a ďalších našich autorov v rôznych jazykoch

Veľký dvojizbový byt v Starom Meste
na bývanie aj podnikanie DOBRÁ CENA!

Milí priatelia!
potešte svojich blízkych originálnym darčekom!
V našom kníhkupectve nájdete
ruské knihy, filmy, cd, matriošky, kalendáre aj plagáty.

Na všetky tovary teraz máme zľavy!

Viac na: http://ruskeknihy.sk/

Ešte stále sme Slovania

2012-02-04 (13:00)

Vážený pán Chelemendik,

viem, že podobných mailov dostávate stovky, a to je dobré. Lepšie by boli tisíce, a aj ten milión za všetkých Slovákov, ktorí už, alebo ešte vedia písať. Lepšie preto, lebo by som spolu s nimi mohol vystúpiť z popola malovernosti, že ľudia ako premiér Fico, skutočný premiér tejto krajiny v porevolučnom období tak, ako to píšete vo svojom článku venovanému jeho vzťahu k Rusku, rovnako aj ja, a nie veľa Slovákov v mojom okolí, sme mohli získať presvedčenie, že ešte stále sme Slovania, a vieme kam patríme. Aby sme mohli ďalej veriť, že média na Slovensku (úmyselne nehovorím o slovenských médiách, pretože neexistujú), nám všetkým ešte kultúrnym a politickým zaoceánskym balastom nevykradli hlavy, že ešte dokážeme oživiť morálku a hodnoty vlastné Slovanom.

Žiaľ pri pohľade na rafinovanú podporu rusofóbie medzi slovenskou mládežou som skeptik. Tu vidím priestor a nutnosť, aj keď pokľudného, ale navýsosť nevyhnutného angažovania sa Ruska, s reálnou šancou niečo málo zmeniť v prospech slovanskej vzájomnosti. Aj keď v minulosti nešlo o slovanskú vzájomnosť, túto šancu, vďaka určitej skoro slovanskej váhavosti, stratilo tesne po r. 1989 Francúzsko. Stratilo šancu presadiť sa na konkurenčnom trhu jazykového vzdelávania na Slovensku. Keď neskôr určité snahy vyvinulo, bolo neskoro, celé Slovensko sa už dávilo pretlakom podstatne agresívnejších Britov a ich celosvetového esperanta.

Niet príhodnejšej doby, ako za vlády Fica a ministra školstva Mikolaja, silnejšie forsírovať ruštinu do škôl, hlavne preto lebo značná časť populácie pociťuje tento jazykový deficit. Keď Rusko zvládne túto úlohu, ovládne myseľ Slováka, ktorý opäť pochopí a bude rozumieť niekomu, voči komu americké média postavili na východnej hranici informačný "čínský múr". Nech slovenské deti opäť majú možnosť pochopiť, že kultúra môže mať aj inú podobu, ako kult zabíjania, násilia a permanentného vyrábania nepriateľov, nielen z krajín tejto planéty, ale aj z prírody, kozmu a len sám Hollywood vie, kde sa ešte dajú nájsť.

Nech slovenská mládež nielen počuje, ale aj rozumie kultúrnemu posolstvu Alexandrovcov, nech rozumie nielen výkonom, úsmevu, ale aj širokému ruskému srdcu Natálie Kuzminovej a všetkým tým, ktorí takto nenápadne siahajú k takmer už totálne Yankeeom zapredanej slovenskej duši.

Naučme mladých Slovákov azbuku, aby cez internet mohli preskočiť, niečo oveľa zákernejšie a nebezpečnejšie ako bol berlínsky múr, a to " informačný čínsky múr" na východe. Nech môžu čítať ruskú literatúru, sledovať ruské média, nech preskočia múr, aby o Rusku počuli nie len to, čo sa hodí sorosovskej propagande - Rusko ako krajina teroristov, mafie, atentátov a chudoby.

V záujme národa musia vedieť, že Rusko napriek úspešným anglosaským intrigám proti všeslovanskej jednote v histórií Európy, si vždy plnilo svoju úlohu patróna slovanstva keď to bolo nevyhnutné, a vždy za cenu, ktorej značná časť Slovanov, vzhľadom k ich kolaborantským tendenciám so západom, nebola ani hodná.

Špinavá, nedôstojná , s chrapúnstvom, ktoré nemá nič spoločné so serióznou novinárskou prácou, sa ukázala úloha médií na Slovensku pri vyjadreniach k niečomu tak posvätnému a ušľachtilému, ako boli oslavy oslobodenia na Slavíne, za účasti prezidenta RF p. Medvedeva. Zapredanci za judášský groš nariekali nad neospravedlnením sa p. prezidenta za r. 1968, čo je dávno uzavretou kapitolou, pretože k tomu už niekoľko ráz boli oficiálne vyjadrenia.

Pri oslave, ktorá nemala nič spoločné s uvedeným rokom, ani s takmer stovkou obetí tohto obdobia, nejako pozabudli poplakať si nad osudom 7 tisícok mladých sovietských vojakov na Slavíne, niekoľkých stotisícov na území Slovenska a niekoľkých miliónov po celej Európe. Prečo? Pretože táto časť ich historickej pamäte nebola tak štedro zaplatená, potomkami špekulantov, ktorí prišli na pomoc Európe, keď už bola vykrvácaná a vojna na európskom kontinente, vďaka Sovietskému zväzu, dávno vyhraná.

Plne sa stotožňujem so všetkými vašími názormi v článku" Róbert Fico si váži Rusko". Žiaľ aj s pasážou venovanou perspektíve slovenskej samostatnosti. Je príznačné a smutné, že na tieto riziká, ktoré značná časť z nás reálne v budúcnosti identifikuje, musí upozorniť Rus. Človek, ktorý to v tejto krajine dnes určite nemá ľahké, človek, ktorý by mal, resp. výhodne mohol, zaujať pozíciu mŕtveho chrobáka a profitovať z toho, čo táto krajina ponúka, človek ktorý práve preto dvíha varovný prst, lebo nie je zviknutý z ponuknutého len ťažiť, ale za získané, na rozdiel od nás mnohých, aj bojovať.

Vďaka Vám za to, nielen za mňa, ale za všetkých Slovákov, ktorí aj vďaka ľuďom ako Vy, nielen tieto fakty poznajú, ale možno postupne budú chcieť, ich aj aktívne ovplyvňovať!

Vážený pán Chelemendik, bude mi veľkou cťou, ak niektoré z mojich myšlienok budú pre Vás povzbudením a inšpiráciou pre zmenu zdanlivo nezmeniteľného!

Vyjadrujem presvedčenie, že takáto názorová blízkosť a jednota môže byť základom priateľstva, v ktoré si dovolím aj formou myšlienok vyjadrených v tomto liste, veriť!

S prianim úspechov

Stanislav Ondrejov