Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Erdogan sa dopustil horšieho zločinu – pomýlil sa - chelemendik.sk

 

Erdogan sa dopustil horšieho zločinu – pomýlil sa

2020-02-20  (05:11)

 - Erdogan sa dopustil horšieho zločinu – pomýlil sa

30.11.2015


Rusko bude rôznym spôsobom nútiť Turecko k ospravedlneniu, aby sa neopakovali diverzie a dávať lekciu, ako sa treba správať k našej krajine. Popri tom všetkom netreba zabúdať na to, pre koho je výhodné stupňovanie napätia v rusko-tureckom konflikte a jeho prechod do fázy dlhodobej konfrontácie. Moskva, ani Ankara to rozhodne nie sú.

Turecké vedenie sa už snaží zmierniť dôsledky zničenia ruského vojenského lietadla v záujme zlepšenia obojstranných vzťahov. Turecký prezident to však robí tak, že iba zhoršuje situáciu. Erdoganovo vyhlásenie, že Turci nevedeli,  čie lietadlo zostrelili, sa nedá označiť inak ako  za otvorenú lož.

Premiér Davutoglu síce vyhlásil, že Ankara nemá záujem o vyostrenie vzťahov s Ruskom, pretože ho považuje za „priateľa a suseda“, ale neospravedlnil sa. Turci naďalej trvajú na tom, že si bránili svoje územie.

Erdogan vedel, že zostrelenie lietadla vyvolá veľmi ostrú krízu s Ruskom, ale zároveň sa spoliehal na to, že Putin prijme jeho kroky tak, ako to chcel sám turecký prezident. Konkrétne, že s Turkami treba rátať v sýrskej kríze, ich úlohu v nastolení  budúceho zriadenia v Sýrii netreba podceňovať a ich postoj vo vzťahu k sýrskym Turkménom a sýrskym Kurdom musí prijať tak Rusko, ako USA.

Rusko sa nesnažilo svojou vojenskou operáciou  Turecku škodiť, ale objektívne po začiatku činnosti nášho letectva Erdogan sa cítil ponížený. Bojové akcie sýrskej armády s podporou ruského letectva v oblasti, kde žijú sýrski Turkméni, ktorí bojujú s IS, aj s Asadom, nabádali Ankaru, aby prijala nejaké rozhodnutie. Pretože Ankara sa nemohla mlčky prizerať tomu, ako oddiely tvorené aj keď len sýrskymi, ale prakticky Turkami, vytláčajú z ich územia.

Namiesto toho, aby sa Turecko pokúsilo dohodnúť s Ruskom a Damaskom o budúcnosti tureckého obyvateľstva v Sýrii, Erdogan sa pokúsil hrať vabank – demonštrovať svoju „tvrdosť“. Nie je známe to, o čom sa lídri rozprávali pred desiatimi dňami v Antalyi. Je však jasné, že Erdogan nebol spokojný a doslova niekoľko hodín po Putinovom odchode do Teheránu, teda k historickému súperovi Turecka a hlavnému spojencovi Asada, sa rozhodol pre demonštratívne zničenie ruskej stíhačky. Teda pre riešenie, ktoré sa mu zdalo, že Turecku aj napriek kríze vo vzťahoch s Ruskom, garantuje rast hodnoty tureckých akcií v „sýrskom uzle“, celkovo na Blízkom východe, aj na globálnej úrovni.

Mal Erdogan dôvody myslieť si, že po prvotnej búrlivej reakcii zo strany Ruska na zostrelenie lietadla, to ďalej neohrozí vzájomné rusko-turecké vzťahy a o nejaký čas sa situácia vráti do starých koľají? Podľa všetkého Erdogan nesprávne odhadol miernu reakciu Ruska na jeho jarné (po Putinovej ceste do Jerevanu) a jesenné (po začiatku sýrskej kampane) ostré vyhlásenia na adresu Moskvy. Vtedy Erdogan dosť hrubo verejne vydieral Rusko tým, že riskuje stratu takého dôležitého partnera ako je Turecko. Dôvodom tureckých obvinení bolo uznanie genocídy Arménska a vojenská podpora Asada zo strany Ruska.

Putin Erdoganovi neodpovedal rovnakým tónom. Rozhodol sa tak zrejme preto, že dvojstranné vzťahy a spoločné plány považoval pre Kremeľ za prioritné. Rusko veľmi potrebuje Turecko, najmä v podmienkach konfliktu so Západom. Rozhodnutie zostreliť vojenské lietadlo Erdogan zrejme nepovažoval za „osudové“. Áno, existuje isté  riziko, zvyšuje sa napätie, ale to prejde. Je zaujímavé, že za dvanásť rokov známosti s Putinom, Erdogan neodhadol povahu ruského prezidenta. Rusko naozaj veľmi potrebuje Turecko, nielen pre vleklý konflikt s USA, ale aj strategicky. No Putin, rovnako ako Rusko, neprepáči zradu, akou bol úder odzadu z tureckej strany. Neprepáči  to ani Turkom, ani osobne Erdoganovi.

Vzťahy sa možno obnovia, obnovia sa možno aj za Erdogana, keď sa ospravedlní za zostrelenie nášho lietadla, ale osobná dôvera dvoch lídrov tu už nebude. Je to také isté, ako v prípade Putina,  Obamu a európskych lídrov po prevrate v Kyjeve vo februári 2014, keď Putina najskôr požiadali, aby prehovoril Janukovyča podpísať súhlas s majdanom a na druhý deň, po jeho zvrhnutí, uznali novú vládu a „zabudli“ na potrebu dodržať dohody, ktoré Západ garantoval. Po takejto skúsenosti sa osobné vzťahy môžu udržiavať, ale s človekom, ktorý nedodržiava osobné dohody, sa nedajú budovať plány do budúcnosti. V prípade zostrelenia ruského lietadla, keď bola verejne ponížená aj krajina, je situácia o to horšia.

Putin, teda Rusko, ponúkali prostredníctvom Erdogana Turecku naozaj strategické partnerstvo. Popri tom, že obe krajiny majú na pamäti historické, ale aj súčasné geopolitické rozpory, napriek tomu by sa dali vybudovať vzájomne výhodné vzťahy. Všetky otázky sa dajú riešiť, aj sýrska, za podmienky, že obaja partneri sa nebudú snažiť oklamať toho  druhého a majú čiastočne totožné záujmy. 

Spoločné záujmy máme. Podobne ako Rusko, Turecko je suverénna mocnosť, ktorá má však záujem nielen na posilnení svojej úlohy vo  svete, ale aj pri budovaní novej globálnej architektúry, ktorá zmení „svet na americký spôsob“. 

Regionálne, národné a dokonca aj náboženské ambície Turecka vôbec nemusia vstupovať do konfliktu s geopolitickými a národnými záujmami Ruska. Najmä, ak obidve strany súhlasia s tým, že hlavnou novou úlohou je pre nich upevnenie vlastnej civilizácie a sú pripravené  navzájom si pomáhať v tejto práci, a nie zápasiť proti sebe. Jednou zo súčastí ruskej civilizácie je aj turecký prvok (počínajúc Tatármi). Čoskoro po skončení poslednej rusko-tureckej vojny, ktorá sa skončila pred sto rokmi, Moskva nemalou mierou pomohla tomu, aby z Osmanskej ríše zostal aspoň silný turecký štát.

Teraz existuje súperenie o vplyv na Kaukaze, ale aj  konflikt záujmov v Gruzínsku a Azerbajdžane. Ale pri obojstrannom želaní  sa môže previesť do spolupráce. Pokusy Ankary stať sa lídrom pre turecké národy Strednej Ázie neboli väčšinou  korunované úspechom. Panturecký projekt bol v každom prípade odsúdený na neúspech po tom, ako sa Rusko začalo vracať do postsovietskeho priestoru ako integrátor a garant bezpečnosti. Ak Turecko neašpiruje na vytlačenie Ruska zo Strednej Ázie a nehrá tam proti nám, potom sa na iných veciach, teda aj na rozdelení ekonomických záujmov, dá dohodnúť. 

Panislamské alebo panarabské ambície Turecka nie sú v zásadnom rozpore so záujmami Ruska (hoci si od nás vyžadujú akceptovanie záujmov Iránu), ak sa Turecko nevidí v úlohe „ochrancu“ ruských moslimov.

 Veľký počet emigrantov zo Severného Kaukazu v Turecku, a teda aj čečenských bojovníkov, vôbec neznamená, že Ankara je odsúdená byť centrom antiruských síl. Skúsenosti starej mudžahídskej emigrácie zo Severného Kaukazu ukazujú, že ich potomkovia vo veľkej väčšine už nie sú naladení antagonisticky protirusky.

Turecko a Rusko by mohli spoločne pracovať a rozvíjať sa v eurázijskom priestore ako následníci - hoci úplne odlišní - Druhého Ríma (t. j. Byzancie). Ako protichodné civilizácie voči atlantickému projektu globálneho taviaceho kotla.  Erdogan rovnako ako Putin  majú nacionálne cítenie, sú samostatní činitelia, vystupujú za upevnenie tradičných hodnôt svojich štátov, svojej civilizácie.

Dohodnúť sa na strategickom partnerstve s Ruskom, Čínou a Indiou, dokonca aj s tradičným súperom Iránom by bolo pre Turecko oveľa výhodnejšie než hrať hry so Západom, ktoré sa pre Istanbul a Ankaru vždy končia tým, že ich jednoducho využijú a oklamú. V posledných storočiach Turecko využili väčšinou pre antiruské ciele.

Zdroj: http://vz.ru/politics/2015/11/26/780299.html


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |