Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Dolár komplikuje východisko z krízy - chelemendik.sk

 

Dolár komplikuje východisko z krízy

2019-10-21  (09:44)

 - Dolár komplikuje východisko z krízy

Znehodnotený dolár komplikuje východisko z hospodárskej krízy


Vladislav Bachár


Napriek zdržanlivému prístupu, ktorý začiatkom roka 2009 prevládal pri hodnotení možností vysporiadať sa s hospodárskou krízou, údaje za 2. a 3. kvartál 2009 naznačujú obrat k ekonomickému rastu.

Začiatkom novembra 2009 na základe výdavkov vlády a rastu spotreby, USA zaznamenali 2,8 % tempo rastu HDP, nárast priemyselnej výroby, oživenie trhu s nehnuteľnosťami. Ide o najrýchlejší štvrťročný rast od roku 2007. OECD predpokladá, že v roku 2010, HDP sa v USA zvýši o 2,5 %. 


V eurozóne prepad HDP sa zníži z 2,4 % v 1. štvrťroku na 0,2 % v 2. štvrťroku 2009. Eurostat uviedol, že ekonomika eurozóny sa v 3. štvrťroku 2009 dostala z recesie. HDP eurozóny sa medzi štvrťročne zvýšilo o 0,4 %. Nemecko zaznamenalo rast HDP o 0,7 % a Francúzsko o 0,3 %. Aj keď oživenie je krehké, analytici MMF a OECD predpokladajú, že svetová ekonomika sa naďalej bude vyvíjať po vzostupnej línií. V roku 2010 svetová ekonomika by mala dosiahnuť  2,5 % tempo ekonomického rastu. Podľa predpovedí, oživenie v USA sa postupne premietne do svetovej ekonomiky. V roku 2010 USA by mali vykázať 2,1 % tempo rastu národného hospodárstva a EÚ 1 % rast. Najväčší prírastok sa očakáva v Číne 8,8 % a v Indií 6,5 %.

V prospech opatrného hodnotenia prekonávania negatívnych dopadov hospodárskej krízy hovorí rastúca nezamestnanosť, pokračujúce bankroty podnikov a finančných inštitúcii, snaha vlád riešiť krízovú situáciu deficitným financovaním a rastom štátneho dlhu. Opatreniami, ktoré na jednej strane podporujú ekonomický rast a na druhej vyvolávajú nové poruchy a disproporcie v národnom hospodárstve.  Narastá strach z rýchleho ukončenia opatrení zameraných na zmiernenie dopadu krízy, ale aj z nárastu deficitného financovania a vonkajšej zadlženosti USA.

Prelínajúce sa krízové procesy a opatrenia vlád a medzinárodných inštitúcii, ktoré boli najskôr zamerané na zmäkčenie negatívnych dopadov hospodárskej krízy a následne na hľadanie východísk z krízy, poukázali na hranice politiky „laissez-faire,“ ale aj na hranice dolaďovania ekonomiky zásahmi štátu do národného hospodárstva. Súčasná kríza sa preto interpretuje ako súčasť procesov, ktoré formujú nové inštitúcie, hospodárske zoskupenia, menia geopolitické usporiadanie sveta. Analyzuje sa predpokladaný dopad nahromadených krízových procesov na vývoj v USA, EÚ, Číne, Indii, Japonsku a v Rusku, v štátoch Latinskej Ameriky a na ich vzájomné vzťahy. Výsledkom analýz sú aj  názory, podľa ktorých potenciál existujúceho usporiadania spoločnosti sa vyčerpal, spoločnosť sa nachádza v morálnej kríze, ktorej riešenie vyžaduje návrat k tradičným hodnotám. Vzhľadom na rôzne prístupy a názory na súčasnú hospodársku krízu, v príspevku venujeme pozornosť spôsobu akým finančná a hospodárska kríza vplýva na hospodársku politiku a na vývoj svetového hospodárstva. 

Zdroje, rozsah a trvácnosť súčasnej hospodárskej krízy

Hospodárska kríza je súčasťou fungovania trhového hospodárstva. Vzniká v dôsledku krízy z nadvýroby, existencie relatívne prebytočných kapacít a výroby, ktorá nenachádza odbyt na trhu. Kríza likviduje tieto kapacity a prebytočnú výrobu za cenu rastúcej nezamestnanosti a chudoby, vrátane sociálnych nepokojov, ktoré môžu vyústiť do politických dôsledkov. Na druhej strane, hospodárska kríza tým, že núti zefektívniť a racionalizovať výrobu a spotrebu prostredníctvom inovácii, uplatnením poznatkov vedy a techniky, vytvára nové potreby, podporuje výrobu a kúpyschopnosť. Hospodárska kríza dynamizuje ekonomiku, vytvára rovnováhu v národnom hospodárstve na novej vyššej úrovni. Avšak, aj táto rovnováha má dočasný charakter, obnovuje sa a zaniká v rámci hospodárskeho cyklu, v intervale, v ktorom prebiehajú základné zmeny v národnom hospodárstve. Historicky, na základe prechodu od priemyselnej revolúcie založenej na uhlí a pare, k usporiadaniu, ktoré využíva mikroprocesory, genetické inžinierstvo, nové zdroje energie, atď., globalizuje výrobu a spotrebu.

V závislosti na materiálnej podstate a dĺžke trvania cyklu, ekonomická teória  analyzuje viacej cyklických výkyvov. Zaoberá sa hospodárskym cyklom, ktorý mení charakter výroby a spotreby a bezprostredne vplýva na ekonomickú a politickú situáciu. Osobitnú pozornosť venuje dlhým vlnám. Súčasná kríza sa interpretuje  ako súčasť dlhej vlny Kondratieva, ktorá v intervale 50. až 60. rokov mení usporiadanie spoločnosti a sveta. Podľa tejto teórie od priemyselnej revolúcie prebehlo 5 dlhých vĺn. Začiatok poslednej, súčasnej 5. vlny sa spája s porážkou sovietskeho bloku v studenej vojne, inováciami na báze najnovších poznatkov vedy a techniky, so zmenami v organizácii výroby a spoločnosti, geopolitickom usporiadaní sveta, ktoré zodpovedá novému pomeru síl vo svete. Vznikom nových mocenských centier a inštitúcií, zmenami v morálke a v spoločenských vzťahov. Vedecko-technická revolúcia znamená nové poznatky a ich uvedenie do praxe, novú ponuku tovarov a služieb, zdôrazňuje maximalizáciu zisku, ktorá zostáva hybnou silou tohto procesu.

Korene súčasnej finančnej a následne hospodárskej krízy sa spájajú s demonetizáciou peňazí a s homogenizáciou a dereguláciou úverovo-peňažných vzťahov. Taktiež liečenie krízových procesov sa hľadá v lepšej regulácii úverovo-peňažných vzťahov a v regulovaní činnosti úverovo-peňažných inštitúcií. Dôraz sa kladie na krátkodobé procesy, konkrétne chyby v činnosti finančných inštitúcií, v činnosti Federálneho Rezervného Systému Spojených štátov / FRS /, ktorý s cieľom podporovať ekonomický rast, politikou nízkej diskontnej sadzby a znížením zdanenia podporoval výrobnú a nevýrobnú spotrebu, umožnil vznik úverovej „bubliny,“ hypotekárnej, finančnej a následne hospodárskej krízy. Posledná dozrievala pod vplyvom operácií na svetových trhoch peňazí a materializovala sa prepadom kurzov na burzách cenných papierov prostredníctvom operácii s virtuálnymi peniazmi.

Krízu naštartovala politika bánk, ktoré s cieľom zvýšiť obrat a zisk a tým aj príjmy, podcenili riziko úverových operácii. Obchodovali s tzv. „rádioaktívnymi“ derivátmi. Tieto obchody prehlbovali disproporcie medzi reálnym sektorom hospodárstva a vývojom na trhoch peňazí. Banky poskytovali úvery aj klientom, ktorí mali nízky rating. Robili tak bez potrebných garancii. Investori predpokladali, že rastúce ceny nehnuteľností sú potrebnou zárukou návratnosti úverov. Avšak, pretlak ponuky na trhu s nehnuteľnosťami znížil ceny; problémoví klienti nesplácali úvery. Investori pod vplyvom strát a prepadu ceny akcii sťahovali prostriedky z finančných trhov, a tak  hypotekárna kríza prerástla do finančnej. Táto získavala na intenzite v miere, v ktorej snahy stabilizovať trhy boli kontraproduktívne. Investori stratili dôveru v schopnosť finančných trhov vyrovnať sa so vzniknutou situáciou. Veľké banky a finančné inštitúcie sa najskôr v USA a neskoršie aj za hranicami Spojených štátov dostali do problémov, ktoré prerástli do krízy likvidity, ktorá sťažila prístup k úverom a investíciám, znížila dopyt po tovaroch a službách. Následné bankroty veľkých finančných inštitúcii, najskôr v USA a následne aj v ďalších štátoch, vyústili do krytia strát štátom, nárastom štátneho dlhu.

Administratíva USA reagovala na finančnú krízu saturovaním finančných inštitúcii peniazmi. FRS znásobil operácie na otvorenom trhu peňazí, sprístupnil nákup štátnych pokladničných poukážok, dostupnosť úverov s cieľom obnoviť ekonomický rast. Predseda FRS konštatoval, že pokiaľ by FRS pripustil krach dôležitých finančných inštitúcii, tento by mal negatívny dopad na celý finančný systém a tým aj na ekonomiku USA a svetové hospodárstvo. Preto, najskôr v USA a následne aj v ďalších štátoch, ktoré boli zasiahnuté krízou, štát zvýšil základné imanie týchto inštitúcii, poskytol im úvery, garantoval vklady. Vlády takto v relatívne krátkom čase zabezpečili likviditu bánk, napomohli riešeniu úverového rizika, nedostatku zdrojov, zabránili panike a následnému útoku na banky.

Krízové procesy poukázali na spoločné znaky, ale aj na rozdiely v prístupe  a v opatreniach, pomocou ktorých USA a štáty EÚ sa zamerali na zmiernenie následkov kríz a na hľadanie východiska z hospodárskej krízy. EÚ vyžaduje od členských štátov koordinovaný postup pri realizovaní „Programu nového údelu pre ekonomickú obnovu Európy.“  Tento program nemá kopírovať opatrenia,, ktoré boli prijaté v USA. Podľa J.E. Barrosa, členské štáty EÚ musia podporovať ekonomický rast a kúpyschopnosť, využiť zdroje EIB a „Európskeho globalizačného a vyrovnávajúceho fondu“ a podľa potreby realizovať protikrízovú politiku za predpokladu, že prijaté opatrenia rešpektujú voľný pohyb tovaru, kapitálu a pracovných síl, nepresadzujú ekonomický nacionalizmus a protekcionizmus. Napriek tomu, Francúzsko a Nemecko, ale aj USA zvažovali prijatie opatrení zameraných na ochranu domáceho trhu. Napríklad, Čína chráni domáci trh a podporuje export pomocou menovej politiky. Brazília zaviedla 2 % clo na dovoz kapitálu. Brazília zdôvodnila prijaté opatrenie negatívnym dopadom dovezeného kapitálu na národné hospodárstvo – špekulácie, vývoz ziskov, investíciami do montážnych dielní, jednostrannou štruktúrou ekonomiky. Naproti tomu, nové štáty EÚ sa zamerali na podporu výroby a zamestnanosti prostredníctvom stimulov a štátnej pomoci, na podporu prílivu zahraničných investícii. Robia tak napriek tomu, že úroveň fixných investícii je vyššia ako je dlhodobo udržateľná v ekonomike s jednostrannou štruktúrou národného hospodárstva a bez zodpovedajúcej proticyklickej politiky.

Model ekonomického rastu, ktorý je založený na masívnom prílive zahraničného kapitálu je diskutabilný. Snaha nových štátov EÚ financovať ekonomický rast pomocou zahraničných úspor sa viaže na intervencie štátu do národného hospodárstva. Tieto intervencie protirečia zásadám, na ktorých je založené fungovanie jednotného trhu. Podpora prílivu zahraničných investícii, ktorá je založená na nízkych nákladoch na pracovnú silu, premieňa ekonomiku na montážnu dielňu, spomaľuje jej rozvoj na základe uplatnenia vedy a výskumu v praxi. V konečnom dôsledku znižuje aj príjmy štátneho rozpočtu. V absolútnom vyjadrení, nízke platy a príjmy znamenajú nižšie dane, príjmy a úspory obyvateľstva a tým aj kúpyschopnosť a tým aj príjmy štátneho rozpočtu. Riešením krízovej situácie sú investície na základe domácich úspor, ktoré nie sú uložené na nízko úročených účtoch finančných inštitúcii v zahraničí, prostriedkov  generovaných trhom peňazí a kapitálu. Daňová politika, ktorá nezdaňuje tú časť zisku, ktorá je investovaná do rozvojových investícii zohráva v tomto procese dôležitú úlohu. Ide o politiku, ktorá vyžaduje funkčný a plošne uplatňovaný daňový systém v súlade s menovou politikou konkrétneho štátu, a to pokiaľ v EÚ nedôjde k uplatneniu jednotného daňového systému. Finančná a hospodárska kríza ohrozila, ale zároveň upozornila aj na funkčnosť daňového a úverovo-peňažného systému, na potrebu regulovať činnosť finančných inštitúcii. Dnes je napríklad zrejmé, že FRS USA a meniace sa postavenie USD v menových vzťahoch zohráva jednu z kľúčových úloh pri riešení krízových procesov.

Americký dolár stráca pozície

Po roku 1945 menový systém fungoval na základe dominujúceho postavenia USD v menových vzťahoch a v medzinárodnom platobnom styku. Dolár v úlohe svetovej rezervnej meny predstavoval dôležitú súčasť menových rezerv centrálnych bánk, aktív medzinárodných inštitúcii. Expanzívna politika Spojených štátov, nárast deficitného financovania a štátneho dlhu, znehodnocovali dolár, oslabovali pozície dolára v medzinárodnom platobnom styku. Deregulácia a homogenizácia úverovo-peňažných vzťahov a operácie s virtuálnymi peniazmi, znásobovali disproporcie medzi reálnou ekonomikou a svetom peňazí; umožnili prudký nárast masy obeživa. Podľa údajov FRS, v svetovom hospodárstve sa nachádza jeden kvadrilión 420 bilióna USD ( 1 000  420 000 000 000 USD ). Vlastníci  tejto prakticky nepredstaviteľnej sumy znehodnocujúcich sa dolárov hľadajú ziskové umiestnenie, pozorne sledujú vývoj kurzov a návrhy na reformu medzinárodného menového systému.

Napriek uvedenej mase dolárov, administratíva USA zachraňuje banky, podporuje spotrebu a výrobu zvyšovaním masy obeživa. Protikrízová politika prezidenta Obamu znásobila ponuku peňazí o 110 %. Avšak od nástupu prezidenta do funkcie, dolár sa znehodnotil o 11,2 % v relácii k euru, libre šterlingov a švajčiarskemu franku. Neprekvapuje preto, že Čína, India, Ruská federácia a štáty Perzského zálivu začali s cieľavedomou kampaňou, ktorá je zameraná na reformu menových vzťahov, MMF a Svetovej banky. Hu Xiaolian, viceguvernér Ľudovej banky Číny, na zasadaní G 20 v Pittsburgu konštatoval, že dolár ako svetová rezervná mena, zvýhodňuje USA na úkor ostatných štátov, destabilizuje svetové hospodárstvo. Minister financií a guvernér centrálnej banky v Číne, Ruskej federácii, Japonsku, Brazílii a v Perzskom zálive navrhli, aby dolár v postavení svetovej rezervnej meny bol nahradený košom mien, t.j. eurom, yuanom, yenom, resp. SDR-mi. Ide o zdôraznenie úlohy regionálnych mien v platobnom styku. Cieľom uvedených návrhov je eliminovať monopol FRS na emisiu USD v postavení prvej svetovej rezervnej meny a zabezpečiť kontrolu emisie USD na základe medzinárodných dohôd.

Lacný dolár zvýhodňuje Spojené štáty. Zlacňuje splácanie štátneho dlhu, zlacňuje export, umožňuje rast výroby a zamestnanosti.

Reforma menového systému a zavedenie regionálnych mien nemá všeobecnú podporu. Reforme sa bránia USA, predstavitelia priemyselne vyspelých štátov, medzinárodných menových inštitúcií.

Ďalšie znehodnocovanie a pán USD v konečnom dôsledku nie je ani v záujme Číny, Ruska, ale ani EÚ a štátov, ktoré majú vysoké dolárové rezervy. Dolárové rezervy centrálnych bánk predstavujú približne 3,4 trilióna USD, čo je 14 % svetového HDP. Polovica tejto sumy by stačila zabezpečiť stabilné kurzy. Väčšina dolárov sa nachádza v nízko úročených štátnych pokladničných poukážkach USA, ktoré sú deponované v trezoroch bánk. 1,95 bilióna USD je v menových rezervách Číny a ďalších 400 mld. USD v štátnych majetkových fondoch. Tieto peniaze reálne ohrozujú ekonomiku USA, existujúci menový systém a tým aj svetové hospodárstvo. Tieto doláre pokrývajú  časť obchodného deficitu USA a transformujú sa do štátneho dlhu Spojených štátov, ktorý tieto vykazujú voči Číne.

Napriek hroziacemu krachu dolára a tým aj menového systému postavenom na  dominujúcej úlohe dolára, nie je jednoduché nahradiť dolár v postavení svetovej rezervnej meny. Nedokázali to zlaté mince a certifikáty po tom ako dolár vytlačil zlato z obehu, ale ani  zvláštne práva na čerpanie MMF ( SDR-y ). USA zostávajú svetovou mocnosťou, ktorá využíva najnovšiu techniku a technológiu. USA ako postindustriálna spoločnosť majú náskok pred konkurenciou. Tento náskok, spolu s postavením FRS ako monopolného emitenta svetovej rezervnej meny, ktorá z veľkej časti zabezpečuje medzinárodný platobný styk a je súčasťou menových rezerv všetkých štátov, vrátane ECB, dáva konkurenčnú výhodu USA. Zahraničné investície Spojených štátov sú zároveň zdrojom rastu spoločností, ktoré exportujú do USA a podnikajú v USA. Vysoká výrobná a nevýrobná spotreba v USA napomáha rastu svetového hospodárstva. Je nepravdepodobné, že by euro, regionálne meny, alebo SDR-y, napriek aktivitám štátov OPEC, Číny, Ruska, v najbližších rokoch vytlačili dolár z postavenia svetovej rezervnej meny.

Je to administratíva USA, vrátane FRS, ktorá znehodnocuje dolár a vytláča ho z medzinárodného platobného styku. Zníženie daní v kombinácii s deficitným financovaním a s prudkým znížením diskontnej sadzby na 0,00 % a 0, 25 % a následne úrokových sadzieb dočasne podporilo ekonomický rast, umožnilo nahromadenie znehodnocujúcich sa dolárov na trhu. Zatiaľ čo množstvo dolárov v obehu určujú zámery a profesionalita členov FRS, v skutočnosti dolár sa devalvuje v relácii k cenám ropy, zlata, čiernych a farebných kovov, spôsobuje, že takmer polovina svetového HDP je v podobe virtuálnych peňazí, ktoré prostredníctvom špekulácii menia svoju podobu.

Neprekvapuje preto postup Číny a Ruska, ktoré prostredníctvom menových swapov vytvárajú zázemie pre juan a rubeľ ako regionálne meny. Čína podpísala swapovú dohodu  s Argentínou, J. Kóreou, Hong Kongom, Indonéziou a Malajskom. Čína a Ruská federácia sa dohodli na rozšírení platobného styku v domácich menách. Zmluvné štáty môžu použiť juan v platbách za tovary a služby kúpené v Číne a u jej obchodných partnerov. V rubľoch je možné platiť za tovary a služby v Rusku.

Napriek optimistickým, ale aj opatrným konštatovaniam, finančná kríza nie je zažehnaná. Problematická je „likvidácia“ masy znehodnotených dolárov. Táto sa môže uskutočniť živelne. Potom, reálna je hrozba nekontrolovateľnej inflácie a následný pád dolára ako prvej svetovej rezervnej meny, destabilizácia menového systému a svetovej ekonomiky.

Administratíva USA, ale ani rokovania najvyšších predstaviteľov G 20, nesignalizujú, že majú predstavu o tom ako riešiť hroziacu situáciu. Pokiaľ nechajú voľný priebeh udalostiam, situácia sa bude riešiť za cenu sociálnych a politických otrasov. Potrebný je preto koordinovaný postup na základe jasnej predstavy o tom ako má vyzerať medzinárodný menový systém a európsky finančný systém, predstavy, ktorá chýba.

Svetová kríza a ekonomika Slovenska

Dopad svetovej hospodárskej krízy na ekonomiku Slovenska prekonal všetky očakávania. Táto najrýchlejšie rastúca ekonomika v regióne postupne znižovala tempo rastu HDP, ktoré sa v predpovediach na rok 2009 pohybovalo v záporných číslach, v intervale od -5,4 % do – 6,2 %. V skutočnosti, od júna do konca septembra 2009, HDP sa medziročne znížilo o 5,5 %. V druhom štvrťroku 2009 ekonomika prepadla o 5,3 %, v treťom o 4,8 %. Podľa NBS, ekonomika Slovenska sa v roku 2009 zníži o 5,6 % a podľa odhadu EK o 5,8 %.

Kríza svojím globálnym charakterom znížila aj exportnú výkonnosť exportérov etablovaných na Slovensku, efektívny dopyt, príliv priamych zahraničných investícii. Premietla sa do nárastu nezamestnanosti.

V roku 2009 pokračoval pokles dovozu aj vývozu a tým aj obratu zahraničného obchodu. Celkový vývoz medziročne poklesol o 26 % a dovoz o 30 %. Výsledkom je prebytok dovozu v relácii k vývozu tovarov a služieb. V roku 2008 priame zahraničné investície dosiahli 1,5 mld. EUR, o rok neskoršie nedosiahli túto úroveň. Znížili sa odvody a tým aj príjmy štátneho rozpočtu. Ceny spotrebných tovarov sa vyvíjajú v súlade s kritériami EÚ. V auguste 2009, v porovnaní s júlom 2009, ceny spotrebných predmetov sa znížili o 9,2 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sú vyššie len o 0,5 %.  Naproti tomu, nezamestnanosť bola na úrovni 12,1 %.

V rámci protikrízovej politiky, zmiernenia negatívnych dopadov krízy, vláda SR prijala 62 opatrení, ktoré boli a sú zamerané na okamžité zvýšenie celkového kúpyschopného dopytu, oživenie spotreby, výroby a na udržanie zamestnanosti. K týmto opatreniam môžeme priradiť zrýchlené čerpanie štrukturálnych fondov, realizáciu veľkých investičných celkov, vrátane PPP projektov. Ide hlavne o výstavbu diaľničnej siete a výstavbu jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.

Realizovali sa aj opatrenia zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia a na zvýšenie agregovaného dopytu v rámci aktívnej politiky trhu práce. Do tejto sféry bola nasmerovaná najväčšia suma finančných prostriedkov. Ide o zvýšenie zamestnaneckej prémie, úpravu vstupnej ceny pri hmotnom a nehmotnom majetku pri dani z príjmov, skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov DPH ako aj o ďalšie pozitívne zmeny v podnikateľskom prostredí. Napríklad o zvýšenie základného imania SZRB a Eximbanky. Z pohľadu domáceho vývoja prvoradé je zmiernenie negatívnych dopadov globálnej krízy na podniky a domácnosti, udržanie zamestnanosti a životnej úrovne. Vláda Slovenskej republiky usiluje preto o:

-    stabilitu a konsolidáciu verejných financií do roku 2012, ohraničenie deficitného financovania maximálne do výšky 3 % HDP;
-    obnovu ekonomického rastu pomocou priaznivého podnikateľského prostredia, zníženie administratívneho zaťaženia, tvorbu vhodného legislatívneho prostredia a maximálne využitie potenciálu ekonomiky s cieľom zvýrazniť konkurenčnú schopnosť výrobcov vyrábajúcich na Slovensku na svetových trhoch.

Ekonomika Slovenska je svojou otvorenosťou naviazaná na ekonomiky hlavných obchodných partnerov. Obrat vo vývoji hospodárskeho cyklu sa preto viaže na zlepšenie výkonnosti ekonomík obchodných partnerov. Preto, napriek pretrvávajúcej neistote z trvácnosti obratu, klesajú obavy z vleklej a hlbokej recesie. Aj údaje za 2. štvrťrok 2009 naznačujú, že v EÚ sa zmieruje prepad HDP z -2,4 % v 1. štvrťroku na -0,2 % v 2. štvrťroku 2009. Ide o pozitívny signál.

Situácia sa zlepšuje aj na finančných trhoch. Časť finančných ukazovateľov sa vracia na predkrízovú úroveň. Pobočky zahraničných bánk, ktoré sú na Slovensku, neboli bezprostredne zasiahnuté finančnou krízou. Avšak, táto kríza a následne hospodárska kríza, ovplyvnila úverovú politiku týchto pobočiek, sťažila prístup k úverom, financovaniu projektov. Vývoj v 7. najväčších ekonomikách EÚ, napriek rastúcej nezamestnanosti a nevyužitým výrobným kapacitám, rastúcemu deficitu verejných financií, pôsobí v prospech optimistického hodnotenia situácie. Napriek hrozbám, ktoré vyvoláva rast znehodnocujúcich sa dolárov v svetovom hospodárstve, v SR prevláda názor, že balíčky postupne doznievajúcich stimulov v kombinácii s menovou politikou vyústia do očakávaného ekonomického rastu a požadovanej štruktúry národného hospodárstva.
Ekonomický potenciál Slovenska umožňuje rozvoj strojárenstva, elektroniky, energetiky, časti chemického priemyslu, turistického ruchu, vedy a techniky. Odvetví a sektorov ekonomiky, do ktorých prúdia priame zahraničné investície. Napriek strachu z možnej deflácie, môžeme konštatovať, že Slovensko sa dostáva z krízy a že dopad krízových procesov mohol byť horší, nebyť reakcie vlády, NBS, podnikateľov a odborov; všetkých subjektov protikrízovej politiky. Rizikom je iný ako očakávaný vývoj zahraničného obchodu, príjmov štátneho rozpočtu v roku 2010. Podľa Joaquina Alumunia, EÚ sa bude len postupne spamätávať zo 4 % prepadu ekonomiky v roku 2009. V roku 2010, HDP EÚ by sa malo zvýšiť o 0,7 % a v roku 2011 o 1,4 %. Takto, vzhľadom na závislosť ekonomiky Slovenska na zahraničnom obchode a exporte automobilového priemyslu, elektroniky, chémie a na nich nadväzujúcich výrob, ekonomický rast Slovenska je bezprostredne závislý na obnove svetového hospodárstva.


 Záverom

Napriek pozitívnemu hodnoteniu situácie, hospodárska kríza nie je prekonaná. Postupne doznieva efekt protikrízových opatrení. Rastúca nezamestnanosť a nevyužité výrobné kapacity zostávajú jedným zo základných problémov súčasného obdobia. Druhým sú spätné väzby medzi reálnou ekonomikou a krehkým finančným sektorom, neisté postavenie USD v medzinárodnom menovom systéme a tým aj v platobnom styku, dopad silného eura na exportnú výkonnosť ekonomík eurozóny.

V globálnom meradle, zásadné systémové zmeny, uznanie EÚ, Číny, Indie, Brazílie ako dôležitých hráčov na svetovom trhu, erózia komparatívnych výhod Európy, potreby zrýchliť prechod k znalostnej ekonomike, nový pohľad na postavenie štátov v národnom hospodárstve sú jedným zo základných predpokladov obnovy ekonomického rastu a rozvoja svetového hospodárstva.

Úloha EÚ v tomto procese nie je jednoznačná. Koordinácia na úrovni G 20 môže postaviť výkonné orgány a inštitúcie EÚ len do úlohy realizátora rozhodnutí, ktoré boli prijaté na úrovni G 20 a nemusí zodpovedať záujmom heterogénnej štruktúry štátov EÚ. Pritom, nie je jednoznačná odpoveď na otázku či G 20 bude úspešným manažérom vývoja svetového hospodárstva, alebo diskusným klubom predstaviteľov zúčastnených štátov? Problematickým zostáva úloha a miesto USD a USA v svetovom hospodárstve a inštitucionálne zmeny v globalizujúcej sa svetovej ekonomike.


Literatúra.

/ 1 / BERNANKE, B.S.: Reflections on a Year of Crisis. August 21, 2009.
/ 2 / BERNANKE, B.S.: Current Economic and Financial Conditions and the Federal Budget.
    Hearing Before the Committee on the Budget U.S. House of Representatives,
    Washington, D.C., June 3, 2009.
/ 3 / European Commission. Directorate – General for Economic and Financial Affaires,
    September 2009. Interim Forecast. Press Conference of 14-th September 2009.
/ 4 / Europe´s Economic Priorities 2010 – 2015. Memos to the New Commission.
    Edited by Andre Sapir, 2009.
/ 5 / HANSEN, A.H.: 1951: Business Cycles and National Income. New York, W. W.
    Norton and Company, 1951.
/ 6 / SMILEY, G.: 2009: Nový pohled na velkou hospodářskou krizi. Přehodnocení jejich
    príčin a následkú. Walters Kluwer, ČR, Liberální institut, Praha 2009.
/ 7 / Štatistický úrad SR. Štatistická správa o základných vývojových tendenciách
       v hospodárstve SR v prvom polroku 2009.
/ 8 / Hospodárske noviny 25.11. 2009, s. 7.
/ 9 / Ivan Okáli-Karol Morvay-Karol Frank-Herta Gabrielová-Tomaš Jeck-Ivana Šikulová:
       Hospodársky vývoj Slovenska v roku 2008. Ekonomický časopis 6/2009, s. 524 – 567.
/ 10 / Nová úloha menovej a fiškálnej politiky v malej otvorenej a integrovanej ekonomike v
        ére globalizácie. Iša, J.: Ekonomický časopis 2/2009, s. 195 – 199.

V Bratislave 4.12. 2009.


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |