Pripojte sa k nám na Facebooku!

Na stránke CHELEMENDIK.SK nájdete výber našich načítanejších článkov.

V profili Sergeja Chelemendika - argumenty a fakty, komentáre a diskusie

   Pripojte sa k nám na YouTube!

    Kanál CHELEMENDIK.SK - videá Sergeja Chelemendika
    a ďalších našich autorov v rôznych jazykoch

Veľký dvojizbový byt v Starom Meste
na bývanie aj podnikanie DOBRÁ CENA!

Milí priatelia!
potešte svojich blízkych originálnym darčekom!
V našom kníhkupectve nájdete
ruské knihy, filmy, cd, matriošky, kalendáre aj plagáty.

Na všetky tovary teraz máme zľavy!

Viac na: http://ruskeknihy.sk/

Demografia Ruska sa zlepšuje

2012-02-03 (13:16)

Rada Jovičevič

Veľakrát v dejinách Ruska v dôsledku vojen alebo vnútorných konfliktov došlo k obrovským stratám obyvateľstva, ktoré mali často charakteristiky demografickej katastrofy (tatársko-mongolská invázia, vojny proti Litve a Poľsku, „temné časy“, vojny proti Osmanskej ríši, Napoleon, 1. svetová vojna, revolúcia, občianska vojna, Druhá svetová vojna, politické represie za čias Stalina…).

Všetky tieto straty sa Rusku darilo kompenzovať vysokým koeficientom pôrodnosti - kladným prirodzeným prírastkom obyvateľstva.

Demografická katastrofa, príčiny a následky

Posledné „temné časy“, akými môžeme oprávnene nazývať obdobie Gorbačovovej „perestrojky“ a Jeľcinovej „demokratizácie“, v kombinácii s ekonomickou, politickou a celkovou sociálnou situáciou, priviedli Rusko k bezprecedentnému demografickému úpadku a spôsobili katastrofický pokles úrovne pôrodnosti, rast úmrtnosti, zníženie priemernej dĺžky života ľudí. Zo všetkých problémov, vyvolaných kataklizmami, ktoré zasiahli Rusko na konci 20. storočia, demografické problémy predstavujú najhlbší a najzávažnejší problém pre bezpečnosť a budúcnosť Ruska. Aj napriek aktívnej demografickej politike, demografická obnova prebieha oveľa pomalšie a neistejšie, než obnova ekonomiky, posilňovanie Ruského štátu a jeho návrat na medzinárodnú arénu v úlohe reálnej geopolitickej sily.

V priebehu posledného desaťročia 20-tého storočia úroveň pôrodnosti v Rusku klesla na úroveň pôrodnosti v rozvinutých krajinách a na druhej strane úroveň úmrtnosti sa zvýšila a priemerná dĺžka života sa znížila na úroveň príznačnú pre rozvojové krajiny. Takto úroveň úmrtnosti (počet úmrtí na tisíc obyvateľov) stúpla z 11,2 ‰ v roku 1990 na príšerných 16,4 ‰ v roku 2003. Koeficient pôrodnosti (počet pôrodov na tisíc obyvateľov) klesol z 13,4 ‰ v roku 1990 na nízkych 8,3 ‰ v roku 1999. Uprostred deväťdesiatych rokov priemerná očakávaná dĺžka života v Rusku tvorila 57 rokov pre mužov a 70 rokov pre ženy.

Príčinou tejto katastrofy je prudký pokles životnej úrovne, zníženie úrovne a kvality medicínskej starostlivosti a celkový morálny stav celej ruskej spoločnosti, lúpeže, korupcia a zločinnosť — výsledky perestrojky a „demokratizácie“. Okamžite sa v dôsledku biedy a bezvýchodiskovosti zvýšil počet potratov, samovrážd a vrážd. Konzumácia alkoholických nápojov sa zvýšila mnohonásobne a konzumácia mäsa naopak niekoľkonásobne klesla. Údaje z rokov 1989-2002 ukazujú, že obyvateľstvo Ruska pokleslo o 1,8 milióna a to aj napriek tej skutočnosti, že migrácia predstavuje stálu pozitívnu zložku demografie a pokrýva 71% strát obyvateľstva v dôsledku negatívneho prirodzeného prírastku.

V dôsledku rozpadu Sovietskeho zväzu značná časť ruského obyvateľstva zostala mimo územia Ruska. V mnohých rozvojových krajinách sa Rusi stali občanmi druhej triedy alebo mimo zákon, ako napríklad „neobčania“ v pobaltských krajinách, čo spolu s ekonomickou krízou v rozvojových krajinách vyvolalo veľkú vlnu migrácie do Ruska – ako Rusov, tak aj ľudí iných národností.

Demografická politika, príznaky obnovy

S postupným posilňovaním štátu a ekonomiky na začiatku 21. storočia, Rusko zahájilo aktívnu demografickú politiku, čo spolu s rastom životnej úrovne a sociálnej politiky prináša prvé výsledky. Začínajúc od roku 2001, pri narodení každého dieťaťa rodina dostáva paušálnu materiálnu podporu a nemajetné rodiny detskú podporu, а materské príspevky v Rusku sa poskytujú tri roky. Od roku 2006 pri narodení druhého a každého ďalšieho dieťaťa matka dostáva „materský kapitál“ na sumu približne deväť tisíc eur, ktorý môže byť použitý výlučne na vzdelávanie dieťaťa, zlepšenie podmienok bývania (rekonštrukciu existujúceho bývania alebo čiastočné uhradenie úverov pri kúpe nového bývania), alebo dodatočné penzijné dávky pre matku.

V dôsledku týchto opatrení sa v Rusku v priebehu posledných 6 rokov začala zlepšovať demografická situácia: postupne klesá úroveň úmrtnosti, zvyšuje sa úroveň pôrodnosti a stúpa výška priemernej životnosti. Úroveň úmrtnosti sa znížila z 16,5 ‰ v roku 2003 na 14,5 ‰ v roku 2009, koeficient pôrodnosti stúpol z 10,2 ‰ v roku 2003 na 12,7 ‰ v roku 2009, prirodzený prírastok zo záparnej hodnoty - 6,3 ‰ v roku 2003 stúpol na iba -1,8 ‰ v roku 2009, priemerná dĺžka života mužov tvorí 62 roky a žien 74 - čo je oveľa nižší údaj ako priemerná hodnota v rozvinutých krajinách, ale oveľa lepší stav ako za čias „Jeľcinovej demokracie“. Ak sa tendencie zachovajú, berúc do úvahy pozitívnu zložku migrácie, existuje podložený predpoklad, že postupný proces depopulácie sa zastaví.

Problémy s alkoholizmom naďalej negatívne vplývajú na demografickú situáciu v Rusku – alkoholizmus predstavoval priamu príčinu 3,2% prípadov úmrtí v roku 2007 a nepriamo často privádza k srdcovo-cievnym ochoreniam, ktoré, ako uvádzajú štatistiky z toho istého roka, vyvolali 57% celkového množstva úmrtí. Alkoholizmus je často príčinou násilných úmrtí, úroveň ktorých v Rusku zostáva vysoká - 2% samovrážd, 1,9% dopravných nehôd a 1,2% z celkového množstva vrážd v roku 2007. Často alkohol predstavuje príčinu rozpadu rodiny - hlavného piliera akejkoľvek spoločnosti alebo národa. Zápas s alkoholizmom, násilím, reforma dopravnej infraštruktúry môže taktiež pozitívne ovplyvniť demografickú situáciu. Hoci početnosť potratov je naďalej vysoká a tvorila 126 na 100 pôrodov v roku 2003, pozitívny vplyv môže mať aj realizovaná propagandistickej kampane proti potratom v médiách a zdravotníckych zariadeniach.

Oveľa menej znepokojenia o budúcnosť Ruska a ruského národa vyvoláva eventuálna expanzia obyvateľstva z prostredia, vyznávajúceho islamské náboženstvo. Podľa údajov z posledného sčítania obyvateľstva v roku 2002, Rusi tvoria takmer 80% z celkového obyvateľstva a všetci Slovania približne 85%. Celková početnosť obyvateľstva, vyznávajúceho islam neprevyšuje 10%, majú však oveľa vyšší prírastok obyvateľstva v porovnaní s obyvateľstvom s tendenciou dlhoročného úpadku.

Možnosť čínskej expanzie na Ďalekom Východe a na Sibíri je taktiež málo pravdepodobná. V Rusku počet Číňanov podľa odhadov tvorí 50 až 200 tisíc osôb, pričom žijú vo veľkých mestách, zaoberajú sa obchodovaním a často sa sťahujú. А v málo obývaných a náročných pre život regiónoch Sibíri a Ďalekého Východu neexistuje zvláštna hrozba čínskej expanzie. K tomu je treba pridať tú skutočnosť, že ešte pretrváva proces presídľovania ruského obyvateľstva z postsovietskych oblastí do Ruska a to, že predstavujú obrovský podiel z množstva emigrantov, ktorí prichádzajú na trvalý pobyt do Ruska a taktiež predstaviteľov iných národností – predovšetkým ekonomických emigrantov, ktorí žijú v Rusku dočasne.

Rusko má šancu sa úplne obnoviť a ruský národ má šancu prežiť a byť biologickým nosičom slovanskej a pravoslávnej civilizácie. Ak bude vláda múdro riadiť štát a nastane morálne obrodenie národa, aj demografická obnova je možná – a bez nej neexistuje budúcnosť.

Zdroj: Nova Srpska Politicka Misao