Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Čínsky socializmus: univerzálne a osobité - chelemendik.sk

 

Čínsky socializmus: univerzálne a osobité

2021-12-02  (16:27)

 - Čínsky socializmus: univerzálne a osobité

Какие факторы буду влиять на будущие выборы в Словакии <!-- @page { size: 21cm 29.7cm; margin: 2cm } P { margin-bottom: 0.21cm } -->

Čínsky socializmus: univerzálne a osobité

Za najdôležitejší výsledok šesťdesiatich rokov existencie Čínskej ľudovej republiky možno s istotou označiť úspech v ekonomickej modernizácii a rozvoji krajiny. Vďaka Číne sa pojem „modernizácia“ stal vo svete opäť populárnym.


V období nepokojov v svetových dejinách, ktoré nastúpilo koncom 70. rokov 20. storočia a súviselo so stagnáciou rozvoja ZSSR, víťazstvom neokonzervatívnych síl v USA a Veľkej Británii, predstavy o  pojmoch ako „rozvoj“ a „modernizácia“ sa vytratili. Toto obodobie sa podarilo v mnohom prekonať práve vďaka Číne. Práve to sa pokladá za najdôležitejší výdobytok čínskeho ľudu a dôležitý fakt evolúcie svetového systému.


V západnej (marxistickej a neomarxistickej) vede sa modernizácia chápala ako prechod od feudalizmu ku kapitalizmu. Na Západe tento proces trval dlho a bol spätý v prvom rade so zriaďovaním priemyselnej výroby. Krajiny Východu museli úlohu vytvorenia moderných výrobných síl riešiť vo veľmi krátkom čase. Práve tomu sa venovali po druhej svetovej vojne a po získaní nezávislosti. Vzor časovo stlačenej, „kondenzovanej“ modernizácie v tej najplnšej podobe predstavovala Čína. Tento vzor vzbudil úctu nielen rozvíjajúcich sa, ale aj vyspelých štátov, nehovoriac už o tzv. „prechodných“ štátoch, mnohé z ktorých so závisťou pozerajú na čínske skúsenosti.

 

V čínskom socializme je zozbieraného veľa cenného z oblasti ekonomickej modernizácie – skúsenosti Japonska, aj skúsenosti nových priemyselných krajín, vrátane sociálne silného taiwanského projektu, a prirodzene skúsenosti ZSSR.

***

Čínske úspechy sú v mnohom podmienené tým, že národ má veľmi citlivý a šetrný vzťah k svojim dejinám. Šetrnosť je odveká črta Číňanov. Tu sa nikdy nič celkom nevyhadzuje. Ak porovnáme obdobia vlády Mao ce tunga a Teng siao pinga, uvidíme v nich veľa zhodných paralel, ktoré umožňujú nazerať na šesťdesiatročný rozvoj krajiny ako na dosť homogénny projekt, v ktorom éra surového zápasu bola zamenená obdobím mieru a rozvoja. Tradície zápasu však neboli zabudnuté.

Dôležitým prvkom následníctva je tu princíp „spoľahnutia sa na vlastné sily“, alebo vytvorenia „celistvého systému moderných výrobných síl“ (prechod od princípu „vyrobené v Číne“ k politike „vyrobené Čínou“).


Veľmi dôležité je aj to, že ekonomická modernizácia v Číne má jasné politické kontúry. Výrazy ako „politika - veliaca sila“ alebo politika – „koncentrovaná ekonomika“ nestratili počas reforiem nič zo svojho významu.

Ešte za života Zhou Enlaia bola vyhlásená nevyhnutnosť štrukturálnej prestavby. V roku 1974 našla svoju podobu vo výzve „plánovať národné hospodárstvo po poriadku: poľnohosodárstvo – ľahký priemysel – ťažký priemysel“. Okrem toho, už začiatkom a v polovici 70. rokov čínski odborníci si uvedomili nutnosť obmedziť počet centralizovaných podnikov a sústrediť úsilie na kľúčové objekty.

Existujúce hodnotenia často zveličujú stupeň radikálnosti čínskych reforiem konca 70. rokov (tým viac, že prvé obdobie regulovania po „veľkom skoku“ (1962-1964) si obyvateľstvo ešte pamätalo).

Táto okolnosť ako aj hospodársky význam prvých tridsiatich rokov rozvoja Číny sú výstižne interpretované v práci S. Kirdinovej a L. Kondraševovej: „Súčasní čínski ekonómovia často označujú predreformnú ekonomickú politiku za neúspešnú. Kladú na ňu zodpovednosť za nedostatčne vysoké tempo rastu, nízku efektívnosť a pomalé kroky v životnej úrovni obyvateľstva. Ale podľa nášho názoru, systém plánovania (presnejšie poloplánovania) sa vo všobecnosti osvedčil, umožnil skoncentrovať značné materiálne a finančné zdroje a začať urýchlenú industrializáciu. Počas prvých 30 rokov svojej existencie sa Čína z čisto agrárnej krajiny zmenila na agrárno-priemyselnú veľmoc s mnohoodvetvovým priemyselným systémom. Iná vec je, že podľa ekonomického rozvoja, rastu počtu hospodárskych jednotiek aj bez toho nedostatočná pružnosť prijatia riadiacich rozhodnutí sa rapídne zhoršovala. Rozvoj ekonomiky bol sprevádzaný značnou deformáciou ekonomickej štruktúry (v prospech ťažkého priemyslu) a za dosiahnutý progres sa zaplatila príliš vysoká cena, napríklad v podobe strát zdrojov“.

Podľa názoru indického ekonóma R. Agarvala, vzostup poľnohospodárstva Číny bol v počiatočnom období reforiem možný práve vďaka spojeniu výrobnej bázy, ktorá bola založená za Maa.


Čínski reformátori dokázali súčasne realisticky nazerať na dosiahnuté, vrátane chýb, ktorých sa dopustili. Veľkú zásluhu na tom má Teng siao ping. Bol to on, kto poradil, aby sa nie marxistickou teóriou overovala čínska skúsenosť, ale, naopak, čínskou praxou sa overovali základy marxizmu a socializmu. Takýto prístup sa osvedčil.

Medzi hodnoty čínskej tradície riadenia treba nesporne zaradiť umenie rozmýšľať v dlhodobej historickej perspektíve. Prax plánovania v Číne sa zachovala nielen podľa formálnych znakov (existencia štátnych štruktúr), ale aj preto, že roľník máe zvyk plánovať. To Číňanom pomohlo vyhnúť sa mnohým „chorobám“ charakteristických pre iné krajiny.


Plánovanie, predvídanie, výpočet – všetky tieto veci veľmi ostro chýbajú v súčasnom svete. A preto ich zakorenenosť v Číne mnohých privádza k myšlienke, že čínsky socializmus je alternatíva k chaosu a neporiadku v iných krajinách. V Číne odhodili lživé protiklady štátu a súkromného vlastníka, plánu a trhu. Silný štát a vyspelý trh môžu úspešne koexistovať, silné národné spoločnosti sa dajú cieľavedome pestovať a budovať, čo v Číne môžeme pozorovať posledných tridsať rokov.


Ide o to, že vo vzťahu medzi prácou a kapitálom, nájomným robotníkom a podnikateľom nie sú len protirečenia, ale aj prvok partnerstva. Keď sa akcentuje partnerstvo a je snaha protirečenia zjemniť (aj úsilím štátu), tieto protirečenia prestávajú byť pre spoločnosť deštruktívne a lživá opozícia trh – štát nevzniká. To, že sa čínskym reformátorom podarilo zjmeniť (aj keď samozrejme nie odstániť) tieto protirečenia je ich dôležitý výdobytok.


S príchodom nového vedenia na XVI. zjazde Číny (2002) v Číne začali lepšie riešiť problém zníženia sociálnej nerovnosti.
Už štyri roky sa tu znižuje rozdiel v príjmoch medzi najbohatšími a najchudobnejšími vrstvami obyvateľstva. Je to dôležitý výdobytok a dôležitý smer práce pre budúcnosť, lebo okrem zjavných sociálnych výhod, rovnomernejšie rozdelenie príjmov v spoločnosti vedie k zvýšeniu pevnosti vnútorného trhu. Táto úloha je aktuálna aj dnes, keď v podmienkach globálnej finančno-ekonomickej krízy má Čína problémy so zahraničným odbytom: vnútorný trh musí zohrávať ešte dôležitejšiu úlohu v rozvoji krajiny a kľúčom k jeho rozšíreniu je práve rovnomerné rozdelenie príjmov.

***

V čínskej ekonomike a jej vonkajšej expanzii sa dá postrehnúť pre celý ostatný svet dobrá stránka: čínski partneri sú hráči dlhodobého plánu, s relatívne zrozumiteľnými a čitateľnými zámermi. Tradičná snaha „nestratiť svoju tvár“ starosť o svoju reputáciu ich robí predvídateľnými.


Exsituje ďalší prvok, ktorý sa dá označiť ako „zmenšenie chaosu“ alebo urobenie relatívneho poriadku rozhádzaného celosvetového hospodárstva, v ktorom veľké pohyby špekulatívneho kapitálu rozrušujú ekonomiky celých krajín a regiónov, kde sa pozorujú vzlety a pády burzových indexov a cien. Toto všetko neveľmi zodpovedá čínskemu nazeraniu na svet a čo je ešte dôležitejšie, nezodpovedá to pocitu súčasného čínskeho hospodára. Uňho je zvykom, že plánuje všetko ako roľník, ktorý plánuje sadenie, rozmýšľa o úrode a chce vedieť za aké ceny kúpi a predá. To všetko si vyžaduje makroekonomickú stabilitu, vrátane stability vonkajších podmienok. Vzájomná súčinnosť Číny a svetovej ekonomiky môže zvýšiť stupeň poriadku svetovej ekonomiky, čo by samozrejme nebolo zlé.


Opakujem: čínsky ekonomický model podľa svojho pôvodu je syntetický. Čína prevzala skúsenosť od druhých krajín a celkovo ju dobre aplikovala na svoje podmienky. V základoch tejto skúsenosti možno nájsť aj skúsenosti ZSSR, nových priemyslených krajín a prvky „nového kurzu“ USA, ktorý sa veľmi dôkladne študoval v Číne. Dajú sa v ňom nájsť prevzaté prvky z praxe sociálneho štátu v Nemecku a Francúzsku, prvky škandinávskeho modelu sociálneho kapitalizmu.

 

Žijeme vo svete globálnych procesov, ale bolo by nepravdou vidieť tento svet ako unifikovaný priestor. Rôzne časti hospodárskeho organizmu planéty majú národné špecifikum a budúcnosť čínskeho modelu je v nových syntézach, v súčinnosti s už existujúcimi vo svete úspešnými príkladmi hospodárskej činnosti. Rýchlo sa mení nielen Čína, deje sa tak aj v iných krajinách.


Podľa toho ako ekonomika Číny rastie, každý jeho región získal doplňujúce špecifikum. Rôzne oblasti krajiny sú dosť nesúrodé už len v sociálno-politickom pláne. Sú provincie a mestá, kde v ľuďoch pri ich hospodárskej činnosti sa vypestovalo skôr akési „štátne“ uvažovanie, tam si zvykli viac pracovať vo veľkých podnikoch v štátnom sektore. Sú oblasti, kde si obyvatelia zvykli pracovať v malých skupinách, v rodinách, alebo jednotlivo. To všetko sa darí spojiť v jednej krajine, otvárajúc priestor pre hospodársku činnosti už tradične vynaliezavého národa.


Čína je gigantická krajina s neuveriteľnou pestrosťou geografických a sociálno-ekonomických podmienok, ktorá sa aktívne zúčastňuje na  hľadaní novej univerzálnosti. Čínsky socializmus je alternatíva k slepému kopírovaniu cudzích modelov a príklad tvorivej syntézy výdobytkov mnohých národov.


fondsk.ru


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |