Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Bude vojna medzi Tureckom a Ruskom v Sýrii? - chelemendik.sk

 

Bude vojna medzi Tureckom a Ruskom v Sýrii?

2019-10-23  (17:12)

 - Bude vojna medzi Tureckom a Ruskom v Sýrii?

17.2.2016

 

Správy o tom, že Turecko vyzýva svojich partnerov v rámci koalície, vrátane USA, začať v Sýrii pozemnú operáciu, ktoré sa objavili v stredu, svedčia o slepej uličke, v ktorej sa ocitla turecká vláda v sýrskej otázke.

Teraz Ankara hovorí, že bez takejto operácie ukončiť sýrsky konflikt je nemožné:

„Turecko nezačne pozemnú operáciu jednostranne. Prosíme partnerov z koalície o tom, aby sa pozemná operácia uskutočnila. Rozoberáme to s našimi spojencami... Chceme pozemnú operáciu. Ak dosiahnem zhodu, Turecko sa na nej zúčastní.“

Behom posledných dní sa výzvy uskutočniť pozemnú operáciu ozývajú aj zo Saudskej Arábie, obidve krajiny hovorili o spoločnom prianí zúčastniť sa na sýrskej bitke — aj v Ankare, aj v Rijáde  sú znepokojení ako z úspechov vládnej armády v oblasti Aleppo, ako aj z dohody  o možnom prímerí medzi Damaskom a ozbrojenou opozíciou, ktorá môže začať platiť behom najbližších dní. 

Pritom ani Turci, ani ani Saudovia nechcú  samostatne vliezť do Sýrie — potrebujú  rozhodnutie Washingtonu, a to nie je a ani ho nevidno v dohľade. 

Pritom obidvaja žiadatelia demonštrujú svoje bojovné naladenie — po tvrdých vyhláseniach Erdogana o tom, že Spojené  štáty si musia spraviť v tom jasno, kto je ich spojenec, Turci alebo Kurdi, Ankara zahájila zo svojho územia ostreľovanie sýrskych Kurdov a taktiež oddielov armády Asada. 

Saudská Arábia presunula niekoľko vojenských lietadiel na základňu v Turecku a na svojom území začala veľké vojenské cvičenie (spoločne so spojencami z ňou vytvorenej islamskej koalície). Všetko to niektorí experti z Ruska hodnotia ako prípravu na vojnu — pripustiac, že Saudovia a obzvlášť Turci, v istej chvíli môžu zahájiť bojové akcie bez súhlasu Washingtonu. 

Alebo podľa inej verzie, USA zámerne podnecujú  obidve krajiny k vojnovej invázii  do Sýrie — svojou nečinnosťou im nenechávajúc inú možnosť. Vraj Erdogan a kráľ Salman nemôžu pokojne sledovať, ako Asad získava späť kontrolu nad Sýriou — a nezúčastniť sa priamo na vojne. A keďže   v Sýrii pôsobí ruské letectvo, znamená to, že stojíme na prahu rusko-tureckej vojny – pričom v lepšom prípade regionálnej. 

Je to všetko až také  strašné?

Pravdaže, vojna v Sýrii teoreticky môže priniesť akékoľvek možnosti — až po vojnu  medzi jadrovým Izraelom a Iránom alebo ťaženie kalifátu na Mekku. Ale to všetko sú potenciálne scenáre v prípade horšieho variantu vývoja udalostí. Teraz v Sýrii existuje konkrétna situácia s jasnými  geopolitickými záujmami a účasťou hlavných hráčov. 

Po začiatku ruskej vojenskej operácie sa vojna v Sýrii premenila na vojnu s účasťou dvoch silných veľmocí — USA a Ruska. Áno, USA  do väčšej miery pôsobia z irackej strany protikalifského frontu, ale zasadzujú údery aj na sýrskom území. Aj Rusko, aj USA robia všetko pre to, aby sa vyhli náhodnému stretu – a v podstate svojej vojnové časti územia Sýrie a Iraku sa premenili na zónu zodpovednosti Moskvy a Washingtonu. Pritom Moskva pôsobí ako spojenec Damašku a Teheránu— a Washington vystupuje spolu s Bagdadom. Toto pripomenutie je potrebné nato, aby sme zdôraznili, - v Sýrii je aj tak veľmi tesno.

Áno, Spojené štáty aj Rusko útočia zo vzduchu — ale na zemi je dostatok miestnych hráčov, ktorí sú orientovaní na jednu zo superveľmocí. Ak máme brať do úvahy takých spoločných nepriateľov ako je  IŠ* a  Al-Nusrat**, existujú tri hlavné sily: Kurdi, ktorým pomáhajú aj Američania, aj Rusi, sýrska armáda, ktorej pomáhajú Rusko a Irán a antiasadovskí povstalci, ktorí počítajú s Amerikou, Tureckom a Saudskou Arábiou. 

Tá časť povstalcov, ktorá pôsobí v Západnej Sýrii, vrátane Aleppa, sa ocitla pod údermi ruského letectva — a je jasné, že žiadni Američania nebudú strkať nos do tejto neoficiálnej, ale fakticky nimi uznávanej zóny ruskej kontroly. 

Spojené štáty nepotrebujú vojnový konflikt s Ruskom v Sýrii — to je jasné  všetkým. Chápu to aj v Ankare — ale naďalej sa tvária, že naozaj počítajú s pozemnou operáciou. Prečo? 

Turecko sa ocitlo vo veľmi nezávideniahodnej situácii  — vojna v Sýrii skutočne predstavovala  hrozbu pre jeho bezpečnosť. 

Teraz už nie nie je dôležité, čo pôvodne chcela dosiahnuť Ankara   v dôsledku sýrskeho konfliktu — rozpad Sýrie alebo jednoducho víťazstvo orientovaných na ňu islamistov, pretože po príchode Rusov  sa situácia v Sýrii začala meniť v prospech Asada. 

Erdogan pochopil, že teraz je treba myslieť už nie na rozpad Sýrie, ale na zachovanie Turecka — v tom zmysle, že aj tak preňho najhlavnejšia kurdská otázka sa stávala jedinou. 

Pre Ankaru je neprípustné, aby v dôsledku vojny sa sýrski Kurdi stali silnejšími a získali autonómiu —  myslia si tam, že v tomto prípade sa z tohto územia začne destabilizácia Tureckého Kurdistanu. Do chvíle začiatku ruskej operácie na podporu Damasku sýrskych Kurdov podporovali  Američania, blahosklonne sa na nich pozerali aj v Moskve — ale to vôbec neznamenalo, že Rusko malo v zámere rozohrať kurdskú kartu proti Turecku. 

Je ťažšie povedať, ako to bolo s Američanmi — najskôr potrebovali Kurdov ako protiváhu sunitských islamistov z IŠ, Damasku, Teheránu a iba na poslednom mieste za účelom zadržiavania Turecka. Ostatne, v Ankare dobre poznali ako kartu podplukovníka Ralpha Petersa (zástupca americkej vojnovej rozviedky, ktorý nakreslil „budúci“ Blízky Východ) s obrovským nezávislým Kurdistanom, tak aj to, že práve Američania všemožne napomáhali vyčleneniu z nimi okupovanej krajiny Irackého Kurdistanu. Teda žiadnu dôveru ohľadne kurdskej otázky voči Štátom Erdogan samozrejme nemal.

O to ohromujúcejšie je, že Erdogan namiesto toho, aby sa dohadoval na budúcom riešení kurdskej otázky v Sýrii s Putinom, začal byť  nervózny a rozhodol sa jedným úderom zväčšiť svoju kapitalizáciu v očiach Moskvy aj Washingtonu avantúrou z 24. novembra. 

Ale, zostreliac náš Su-24, stratil možnosť rozprávať sa s Ruskom vôbec o čomkoľvek —  a Washington, ktorý hoci získal morálne uspokojenie   z rusko-tureckého konfliktu, nepristúpil na žiadne ústupky voči Ankare v kurdskej otázke. Keď sa Erdogan o tom definitívne presvedčil, bolo už celkom neskoro – sýrska armáda obkľučovala Aleppo a získavala prístup  k tureckým hraniciam a Moskva a Washington sa kuloárne dohadovali o budúcnosti Sýrie v Ženeve. Bolo treba čosi robiť – ale čo? 

Erdogan začal ostreľovať sýrske územie a vyzývať k vojenskej operácii — chápuc, že Američania na ňu nepristúpia. Ostreľovanie pozícií sýrskych Kurdov   a hrozivé slová o odplate, varovania o pripravenosti na vojenskú operáciu a podobne sú určené predovšetkým pre tureckú spoločnosť — Erdogan predsa nemôže priznať, že celá jeho politika vo vzťahu k sýrsky Kurdom stroskotala. Môže aj naďalej ostreľovať Kurdov — hoci už aj prvé útoky vyvolali nespokojnosť nielen Moskvy, ale aj Washingtonu — ale čo môže spraviť okrem toho? 

Turci vyhlasujú, že vstúpia do Sýrie iba spolu s Američanmi  a iba v prípade, že dostanú rezolúciu od Bezpečnostnej rady OSN — a ak zrazu zmenia svoje rozhodnutie a pustia sa do samostatnej vojenskej operácie, bude to znamenať, že vstupujú v rozpore so želaním Washingtonu.

Teda žiadna geopolitická podpora zo strany USA nebude — viac ako to, vojnové akcie proti Kurdom budú hodnotené j Moskvou  aj Washingtonom ako úder do chrbta protiIŠ síl. Hodiť takúto  rukavicu dvoch silným veľmociam si Erdogan jednoducho nemôže dovoliť. 

Navyše, aké vojnové ciele môže sledovať vojenská operácia Turecka? Jasné, že nie stret so sýrskou armádou — Anakara v žiadnom prípade nechce ozbrojený konflikt s Ruskom, dokonca ani v podobe „vojny vo vzduchu“. A rovnako teraz nechce turecko-ruskú vojnu  v Sýrii ani Washington — veď dokonca aj teraz sa niektorí  atlantickí analytici už došpekulovali k tomu, že to Rusko naschvál tlačí na Turecko, aby destabilizovalo NATO. Pritom v prípade reálneho vojnového stretu medzi Rusmi a Turkami, NATO by bolo nútené  odmietnuť poskytnutie pomoci Ankare – čo by pochovalo vieru v atlantický „dáždnik“ nielen v Turecku. 

Ak však máme hovoriť o útoku v plnom rozsahu tureckej armády na útvary sýrskych Kurdov,to by vyžadovalo použitie serióznych vojenských síl a stálo  veľa krvi. Dokonca aj keď si predstavíme nemožné a pripustíme, že Moskva a Washington budú mlčky sledovať turecko-kurdskú bitku, podobná operácia by mala obrovský destabilizačný vplyv na vnútropolitickú situáciu v samotnom Turecku. 

Už teraz druhý mesiac prebieha „antiteroristická operáci“ v Tureckom Kurdistane — a v prípade začiatku plnohodnotnej vojny Turecka so sýrskymi Kurdmi, nepokoje na juhovýchode sa môžu premeniť na ozajstnú partizánsku vojnu, kombinovanú s teroristickými útokmi na ostatnom území Turecka. 

Všetky tieto riziká viac ako zreteľne chápu v Ankare — preto v skutočnosti sa ani nechystajú bojovať v Sýrii. V nedávnom článku  v tureckých novinách  Milliyet sa nehovorí o vnútropolitických prekážkach operácie, ale všetky ostatné sú vymenované: 

V poslednom čase sa intenzívne diskutuje o pravdepodobnosti toho, že kvôli  svojim záujmom v oblasti bezpečnosti Turecko, ktorému sa za týchto podmienok podstatne zúžil priestor pre manévre, podnikne vojenský zásah v Sýrii. 

„Je očividné, že pokus o takýto zásah za absencie útoku na Turecko z opačnej strany v sebe nesie veľké riziká. Chýba akýkoľvek prvok, nevyhnutný nato, aby sa takáto operácia dala považovať za legitímnu (výzva Damasku alebo rezolúcia OSN so schválením). Zato je vysoká pravdepodobnosť konfliktu s Ruskom, ktoré rozhodne vystúpi proti tureckej intervencii. Viac ako to, USA a NATO nebudú podporovať jednostranný  zásah Turecka. Zároveň, aj keď sa Turecku podarí zabezpečiť  nejaké  dominovanie na bitevnom poli, premeniť ho na stabilnú „bezpečnú zónu“ môže byť veľmi  zložité a drahé…

Práve na takejto mienke sa zhodujú skúsení tureckí diplomati a vojenskí experti.“

Absencia reálnych geopolitických a vnútropolitických podmienok pre  tureckú intervenciu do Sýrie, pravdaže, neznamená, že sa principiálne nemôže udiať. Vždy existuje jedno percento pravdepodobnosti akéhokoľvek šialenstva – ale na rozdiel od situácie s 24. novembrom, teraz si dokonca aj Erdogan uvedomuje možné následky takejto avantúry. 

*, ** Teroristické organizácie, zakázané na území  RF.

Zdroj: http://rusvesna.su/recent_opinions/1455696478 


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |