Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Bombardovanie Drážďan – spomienky na peklo - chelemendik.sk

 

Bombardovanie Drážďan – spomienky na peklo

2019-10-22  (05:45)

 - Bombardovanie Drážďan – spomienky na peklo

Nemecko: Pri bombardovaní Drážďan v roku 1945 zahynulo do 25.000 ľudí

Drážďany 17. marca (TASR) - Výsledky výskumu nezávislej komisie potvrdili pôvodné závery, že spojenecké bombardovanie nemeckého mesta Drážďany v roku 1945 pripravilo o život do 25.000 ľudí.

Komisia dnes uviedla, že od vydania jej pôvodnej priebežnej správy v roku 2008 sa neobjavili žiadne väčšie zmeny. Nemecká spravodajská agentúra DAPD citovala šéfa komisie Rolfa-Dietera Müllera, podľa ktorého pri bombardovaní zahynulo viac ako 20.000 ľudí, najviac 25.000.

Od skončenia druhej svetovej vojny uvádzali odborníci rôzne počty obetí britského a amerického bombardovania Drážďan z 13. a 14. februára 1945. Číslo 25.000 je hlboko pod predchádzajúcimi odhadmi, ktoré hovorili dokonca až o 135.000 mŕtvych.

Mesto Drážďany v roku 2004 výskumom poverilo panel expertov vrátane profesorov, archivárov a vojenských historikov.

Zdroj: Associated Press

 

ombardovanie Drážďan – spomienky na peklo

Bombardovanie Drážďan – spomienky na peklo


Bombardovanie Drážďan – spomienky na peklo



Pred šesťdesiatimi rokmi sa blížil koniec druhej svetovej vojny. Hitler a Goebbels so zápalom hovorili o výdrži a pevnosti, kým Vermacht bol čoraz menej schopnejší odrážať útoky spojencov. Luftwaffe stále menej dokázalo ochrániť nemecké obyvateľstvo pred bombami spojencov, pretože bombardovania sa vracali do krajiny, ktorá na začiatku vojny pustošila nepriateľské mestá. V noci z 13. na 14. februára boli Drážďany zničené prakticky až po samé základy.


Drážďanské ruiny

Stefan Fritz – kňaz rekonštruovaného Kostolu Matky Božej (Frauenkirchen) v Drážďanoch: zvon, ktorý sa rozoznie vždy napoludnie, - zvon mieru, ktorý nesie meno proroka Izaiáša a je na ňom vyryté: „... a prekujú svoje meče na pluhy“ (z knihy proroka Izaiáša)

Od 1. februára 2005 bola horná plošina priamo pod zlatým krížom na kupole sprístupnená pre návštevníkov. Tomu, kto tu stojí, sa otvára nádherný výhľad na starú a novú časť Drážďan, ktoré sa 13. a 14. februára 1945 stali terčom bombardovania.


Dátum náletu bol stanovený na základe predpovede počasia. V noci na 13. februára meteorológovia predpovedali na Drážďanami jasnú oblohu. Velenie britského bombardovacieho letectva informovalo Sovietsku armádu, ktorej línia frontu, prechádzala 150 kilometrov od metropoly Saska. Trinásteho februára popoludní odštartovalo z britských letísk 245 lietadiel Lancaster piatej eskadrily bombardérov na nočný nálet. Odpor sa neočakával. Mesto bolo zatemnené, ulice neosvetlené, ale niektoré kiná či kaviarne boli ešte otvorené – bol to deň fašiangov. O 21.40 sa začala letecký poplach a o dvadsať minút začali na mesto padať prvé bomby.


Goetz Begander, historik a kronikár týchto udalostí, mal vtedy sedemnásť rokov a s rodičmi býval vo Friedrichstadte, - štvrti, ktorá ležala západne od starej časti mesta. Spomína si na to takto: „Ako prvé sa nad Drážďanami objavili tzv. lietadlá-osvetľovače. Boli to bombardéri, ktoré leteli veľmi vysoko a padákmi zhadzovali krikľavo biele a zelené osvetľujúce letecké bomby. Tie osvetľovali mesto tak, že bombardéry, ktoré leteli za nimi, veľmi dobre videli pod nimi ležiace mesto a mohli pikovať do 300 metrov nad zemou a zhadzovať bomby priamo na zamerané ciele.

Keď boli ciele osvetlené a zamerané, vedúci bombardér, ktorý krúžil nad Drážďanami vydal o 22.11. rozkaz zaútočiť. Krvavé bombardovanie sa začalo.


Základ stratégie bol detailne vypracovaný ešte tri roky skôr. Štrnásteho februára 1942 bolo pre britské letectvo vydané nariadenie o tzv. „morálnych kobercových náletoch“, v ktorom sa za prvoradý cieľ stanovila likvidácia obývaných miest. Toto rozhodnutie vyvolalo odpor britských politikov: „Samozrejme, všetko to začali Nemci, ale to ešte neznamená, že musíme byť horší ako oni“. Tieto úvahy sa však nijako neodrazili na rastúcej intenzite leteckých náletov. Prvým cieľom novej stratégie sa stalo mesto Lübeck, ktoré bolo zničené na kvetnú nedeľu v roku 1942.

Od augusta až po október veliteľ bombardovacieho letectva a maršal letectva Arthur Harris sa rozhodol zhodiť z lietadiel 4 milióny letákov s nasledujúcim obsahom:

„Prečo to robíme? Nie preto, že sa chceme pomstiť, hoci sme nezabudli na Waršavu, Rotterdam, Belehrad, Londýn, Plymouth a Coventry. Bombardujeme Nemecko, mesto za mestom stále silnejšie, aby sme vám znemožnili pokračovať vo vojne. To je náš cieľ. Budeme vás nemilosrdne prenasledovať, mesto za mestom: Lübeck, Rostock, Kolín, Emden, Brémy, Wilhelmshaven, Dusiburg, Hamburg – a zoznam bude stále dlhší. Ak chcete samých seba uvrhnúť do priepaste spolu s nacistami, to je vaša vec... V Kolíne, Rostocku, Lübecku alebo Emdene si môžu myslieť, že svojimi bombardérmi sme už dosiahli všetko, čo sme chceli, napriek tomu máme na to iný názor. To, čo ste zažili doteraz, bude neporovnateľné s tým, čo vás čaká, len čo naša výroba bombardérov zosilnie a Američania zdvojnásobia alebo zoštvornásobia našu silu.“

O polnoci z 13. na 14. februára 1945 sa na druhý nálet na Drážďany vydala kolóna 550-tich bombardérov Lancaster, ktorá sa roztiahla na šírku 200 kilometrov. Tentoraz sa cieľ dal ľahko nájsť.
Bergander: „Posádky oznamovali, že už na vzdialenosti 150 kilometrov bolo vidieť červený záblesk, ktorý sa zväčšoval. Boli to požiare, ku ktorým sa blížili ich lietadlá“.

Drážďany,1945
Počas dvoch nočných náletov padlo na Drážďany 1400 trhavých bômb a 1100 zápalných bômb. Táto kombinácia spôsobila ohňovú smršť, pustošiacu na svojej ceste všetko, páliacu mesto aj ľudí. Pivnice nemohli tak ako predtým poskytnúť úkryty, lebo horúčava a nedostatok kyslíka nedávali šancu na prežitie. Tí, ktorí mohli, utekali z centra mesta na okraje alebo aspoň na breh Labe do parku Grossen Garten, s rozlohou asi 2 štvorcové kilometre.

Tanečnica a učiteľka tanca Grete Palukka založila v roku 1925 školu moderných tancov a odvtedy žila v Drážďanoch: „Vtedy som prežila niečo strašné. Žila som v centre mesta. V dome, kde som bývala, všetci zahynuli aj preto, že sa báli vyjsť. Bolo nás v pivnici asi šesťdesiattri ľudí a tam som si povedala – nie, tu môžem zomrieť, pretože pivnica naozaj nebola dostatočným úkrytom pred bombardovaním. Vybehla som teda priamo do paľby a preskočila som múr. Spolu s jednou školáčkou sme boli jediné, ktoré sme vyšli. Bolo to niečo strašné a neskôr v Grossen Garten som zažila ešte väčšiu hrôzu. Museli prejsť dva roky, aby som to prekonala. V noci, keď sa mi vo sne vybavovali všetky tie obrazy, som vždy začala kričať.“

Volfang Fleischer, historik múzea vojenských dejín Bundeswehru v Drážďanoch: „Grossen Garten, ktorý sa rozprestiera až po centrum mesta bol vtedy v noci z 13. na 14. februára zasiahnutý. Obyvatelia Drážďan hľadali záchranu pred ohňovou smršťou práve v tomto parku a priľahlej zoologickej záhrade. Britský bombardér, ktorý krúžil nad cieľom, zbadal, že veľké územie priamo pri centre nehorí, ako ostatné jeho časti, a privolal novú kolónu bombardérov, ktorá zmenila na oheň aj túto časť mesta. Mnohí Drážďančania, hľadajúci útočisko v Grossen Garten boli zabití trhavými bombami. A zvieratá, ktoré utekali zo ZOO, keď ich klietky boli zničené, - ako neskôr o tom písali v novinách – blúdili po Grossen Garten.“

Drážďany po bombardovaní
Tretí nálet sa uskutočnil cez deň 14. februára. Sú s ním späté doteraz mučivé spomienky na krvavé bombardovanie ľudí, ktorí sa snažili zachrániť v Grossen Garten a na brehu Labe. Svedectvá očitých svedkov sú v rozpore s názormi historikov. V drážďanskom ohni zahynulo 35-tisíc ľudí (podľa iných údajov 135-tisíc). Pre obyvateľov mesta to bolo niečo neuveriteľné. Ich mesto sa v priebehu niekoľkých hodín zmenilo na hromadu ruín a prestalo existovať. Vtedy ešte nikto nevedel, že sa také niečo môže stať behom okamihu. Šok, ktorý všetkými otriasol, zanechal svoje stopy v biografiách, v rozprávaniach a ústnom podaní, ktorým rodičia odovzdávali spomienky svojim deťom a vnukom.

Posledná fáza vojny si vyžiadala ešte veľké množstvo obetí. V tejto záverečnej fáze Drážďany neboli ani prvým ani posledným nemeckým mestom, ktoré zničili krvavé bombardovania. Šírenie tejto stratégie vyvolalo pochybnosti britských politikov. V roku 1984 známy fyzik Fryman Dyson, ktorý počas druhej svetovej vojny pracoval vo výskumnom centre na výrobu bômb, sa priznal: „Neraz som dospel k rozhodnutiu, že vychádzajúc z z morálnych pohnútok, musím vyjsť von a porozprávať Britom, aká hlúposť sa urobila v ich mene. No chýbala mi na to statočnosť.“


O.Fritz: „A ešte si veľmi dobre pamätám na to, čo zostalo vo vedomí obyvateľov Drážďan – bol to absolútne nepotrebný, nezmyselný nálet, bolo to mesto-múzeum, ktoré nič podobné nečakalo. Úplne to potvrdzujú spomienky obetí tohto obdobia“.


Frauenkirchen – Kostol Matky Božej

Obyvatelia Drážďan boli hrdí na svoje mesto umenia s jeho barokovým zámkom, slávnou galériou, múzeom umeleckého priemyslu, Kostolom Matky Božej, zborom a operou a svetovo známou Technickou univerzitou. Očakávali trochu milosrdnejšiu účasť s ich veľkolepým mestom. Smrtonosná vojna, ktorú Nemecko rozpútalo, im to však nezaručovala. V spomienkach staršej generácie na útrapy, ktorými prešli, sa doteraz mieša horkosť z tejto nenaplnenej nádeje, ako aj obrazmi mŕtvych obetí.

Dnes už zrekonštruovaný Kostol Matky Božej, v ktorého stenách zostali zachované zhorené fragmenty predošlej budovy, je výstrahou a súčasne symbolom zmierenia.

O.Fritz: „Myslím, že naše spomienky musia smerovať tak, aby poskytli dosť miesta historickej pravde. Musíme si vážiť to, že šesťdesiat rokov po skončení vojny žijeme v obnovenom meste, a že sa na to vynaložilo nesmierne úsilie. Nenachádzame sa v tom štádiu, v akom sme boli po bombardovaní a s národmi, s ktorými v minulosti Nemecko viedlo vojnu, nažívame v európskom susedstve a priateľstve. A to je veľké šťastie, ktoré nechceme stratiť. Kostol, v ktorom sa nachádzame, zdobí kríž, ktorý nám ako dar venovala Veľká Británia“.

Autor: Peter Kirsten

 


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |