Andrej Fursov: Čo musí Rusko urobiť, aby sa opäť stalo centrom svetovej sily? Aké úlohy stoja pred Putinom?
2019-12-12 (12:01)
„Údelom tých, ktorí nemajú ideológiu, je piknik na okraji dejín.“
A. Fursov
Tento zaujímavý, obsažný, programový a historický text, plný výstižných viet prečítal
v plnom znení režisér Nikita Michalkov v autorskom programe „Besogon.“
PROSBA K ČITATEĽOM – ČÍTAŤ, KOPÍROVAŤ, ŠÍRIŤ ĎALEJ.
„Čo musí Rusko urobiť, aby sa opäť stalo centrom svetovej sily?“ Touto otázkou sa
v rozhovore pre denník Kultúra zaoberá historik, sociológ a publicista, riaditeľ Centra
ruského výskumu Moskovskej univerzity Andrej Iľjič Fursov. Rozhovor, ktorý si
zasluhuje, aby si ho prečítal každý, kto tak ešte nestihol urobiť. Uskutočnil sa iba
nedávno, na prahu 25. výročia smutne známeho stretnutia Georgea Busha staršieho
a Michaila Gorbačova na Malte. Práve vtedy Gorbačov podpísal akt o plnej
a bezvýhradnej kapitulácii Sovietskeho zväzu.
Kultúra: Prevláda názor, že práve na Malte „Gorbačov zradil všetko“. Ako vidíte tieto
udalosti s odstupom času?
Fursov: Gorbačovova kapitulácia, v podstate odovzdanie socialistického tábora, ktoré sa
uskutočnilo v decembri 1989 na Malte, predstavuje finálny akt dosť dlhého procesu
spolupráce časti západnej a časti sovietskej špičky. V povojnovom období sa na Západe
sformovala mladá a dravá frakcia – korporatokracia (stav alebo štátne zriadenie, keď
prevažujúcimi držiteľmi moci sú korporácie a úloha štátu je značne obmedzená, pozn. prekl.).
Reč je o buržoázii, úradníkoch, spravodajských službách, atď. úzko spätých s nadnárodnými
spoločnosťami a finančným kapitálom. Počas niekoľkých desiatok rokov vytrvalo kráčali
k moci a snažili sa vytesniť štátny monopolný kapitál (ŠMK) a s ním súvisiaci segment
svetových elít. Stratégia korporatokracie vo vzťahu k ZSSR sa zásadne líšila od stratégie
skupín ŠMK. Posledne spomínané skupiny sa od šesťdesiatych rokov snažili o dialóg so
sovietskou politickou špičkou a našli u nej v tomto zmysle pochopenie. Prirodzene, obidve
strany, najmä západná, neboli úprimné, ale snažili sa o dialóg. V globalistických plánoch
korporatokracie však miesto pre Sovietsky zväz v „skvelom novom svete“ nebolo. Navyše,
tento svet nemohol vzniknúť bez likvidácie ZSSR. Na prelome sedemdesiatych a
osemdesiatych rokov sa na Západe predstavitelia korporatokracie dostali k moci a začali svoj
útok proti ZSSR. Našli si tu svojich spojencov, presnejšie komplicov. V sedemdesiatych
rokoch sa v ZSSR sformoval malý, ale vplyvný sovietsky segment svetovej korporatokracie,
v ktorom sa ocitli predstavitelia nomenklatúry, spravodajských služieb, niektorých vedeckých
štruktúr a výrazné tieňové postavy. Ak sa západná korporatokracia snažila vytlačiť od moci
ŠMK, korporatokrati v Sovietskom zväze sa snažili (pomocou Západu) vytesniť od moci
KSSZ a zameniť ju stranou vlastníkov. V druhej polovici sedemdesiatych rokov bol na
riešenie tejto úlohy vytvorený tím. Prijímali sa doňho ľudia intelektuálne priemerní,
ambiciózni a najmä ľahko korumpovateľní, ktorými sa dalo ľahko manipulovať a v prípade
potreby vydať. To bol gorbačovovský tím, väčšinu ktorého využívali naslepo.
Na prelome rokov 1988-1989 sa Západ ujal demontáže socialistického systému a zmenil ho
na demontáž samotného Sovietskeho zväzu a tých nadnárodných štruktúr, ktorých bol
jadrom. Nie náhodou Madeleine Albrightová vidí hlavnú zásluhu Busha staršieho v tom,
že „viedol rozpad Sovietskej ríše“. Kulmináciou tohto „vedenia“ bolo decembrové stretnutie
na Malte.
Kultúra: Gorbačov prišiel na stretnutie po tom, ako navštívil pápeža vo Vatikáne. Existuje,
podľa vás, medzi týmito udalosťami nejaká súvislosť?
Fursov: Rusofób a sovietofób Ján Pavol II. zrejme požehnal Gorbimu kapituláciu historického
Ruska, o čom Západ sníval minimálne štyri storočia. Od poslednej tretiny 16. storočia sa na
Západe rozvíjali dva projekty kontroly nad Ruskom: protestantský (Anglicko, od 20. storočia
a ešte USA) a katolícky (Svätá rímska ríša/Habsburgovia – Vatikán). Gorbačovova návšteva
najskôr u pápeža, neskôr u Busha staršieho je dosť symbolická. Potvrdila kapituláciu nielen
Sovietskeho zväzu, ale historického Ruska. Nie je jasné, do akej miery si to uvedomoval sám
Gorbačov, ale jeho komplici, ktorí boli v užšom kontakte so západnými špičkami, to začali
robiť skôr než generálny tajomník, napríklad veľmi dobre si to uvedomoval Alexander
Jakovlev. Sám Jakovlev v jednom z rozhovorov povedal, že perestrojkou sa lámala tisícročná
paradigma ruských dejín. Gorbačovčina – je prvá fáza tohto zlomu, jeľcinčina – druhá.
Začiatok 21. storočia je charakteristický protirečením medzi zachovaním neoliberálneho
kurzu v ekonomike a obratom k suverenite v zahraničnej politike. Je jasné, že takéto
protirečenie nemôže dlho existovať. Existuje iba buď - alebo.
Kultúra: Rusko sa však pripravuje na geopolitický revanš: „Medveď svoju tajgu nikomu
nevydá“, to sú slová prezidenta Putina.
Fursov: Nemám pocit, že by sa Rusko pripravovalo na geopolitický revanš. „Krymské
víťazstvo“ je určite úspech, najmä na pozadí štvrťstoročného geopolitického ústupu. Ale
víťazstvo vynútené, je to varovná reakcia na činy súpera. Rusko iný variant jednoducho
nemalo. V opačnom prípade by sa ku geopolitickej porážke pridala aj strata tváre – celý svet,
vrátane najbližších susedov by si uvedomil, že o Rusko si ktokoľvek môže vytrieť nohy.
Krym je iba jeden vyhraný bod, ktorý Rusko získalo v prehranej takmer štvrťstoročnej hre o
Ukrajinu. Nedokázali sme vytvoriť na Ukrajine reálnu proruskú silu, ozajstných spojencov
Ruska, nepomohli sme (jemne povedané) tomu, aby sa objavili na Ukrajine masové vrstvy
orientované na Rusko, ruský svet. Zato Američania, Západ všeobecne, bol úspešný pri
vytváraní, antiruských síl, ukrofašistov, šírení rusofóbie, zomobovaní obyvateľstva.
„Medveď svoju tajgu nikomu nevydá“ je síce pekná veta, ale za slovami musia nasledovať
skutky. Potvrdenie úplnej suverenity si vyžaduje nielen veľmocenský kurz v zahraničnej
politike, ale aj nastolenie suverenity v ekonomickej sfére (najmä finančnej a bankovej)
a informačnej. Máme banky, ktoré sú priamo registrované v daňovom systéme USA, banky,
ktoré sú v podstate dcérskymi štruktúrami pobočiek Federálneho rezervného systému. To sa
iba málo podobá ekonomickej suverenite. Pokiaľ ide o médiá, v tejto oblasti je situácia
trochu lepšia než pred piatimi či siedmimi rokmi – počas ukrajinskej krízy štátne orientované
médiá po prvý raz v svojej histórii vytlačili médiá piatych kolón. Napriek tomu vidíme, že
prozápadné médiá, ktorých postoj je úplne totožný s postojom amerického štátneho
departmentu a v podstate su ich realizáciou v našom informačnom priestore sú doteraz aktívne. To
znamená, že suverenita nie je až do konca zabezpečená. Všimnite si, ako Anglosasi bojujú
za svoju informačnú suverenitu a nepozerajú pritom ani naľavo, ani napravo. Posledný
príklad – kroky Britov proti Russia Today, ktorej jednoducho navrhli zmeniť redakčnú
politiku pod hrozbou vypnutia. A veď to, čo si dovoľuje korektná Russia Today, sa nijako
nedá porovnať s tým, čo si dovoľuje napríklad Echo Moskvy alebo Dožď.
A to už nehovorím o tom, že zápas za suverenitu, za veľmocenskosť oligarchický, finančne
závislý surovinový systém nemôže vyhrať. Clinton raz povedal, že USA dovolia Rusku
existovať, ale nedovolia mu stať sa veľmocou. Revanš Ruska – je návrat veľmocenského
postavenia, čo je nemožné na oligarchickej surovinovej základni.
Kultúra: Aké úlohy stoja pred Putinom? Na um prichádzajú historické paralely. Poraziť
neokočovníkov a Chazarskú ríšu ako Sviatoslav, vymyslieť „mesiášsku ideu“ ako Vasilij III.
(Moskva – tretí Rím), uskutočniť opričninu ako Ivan Hrozný (potlačiť piatu kolónu), vytvoriť
alternatívu k západnému spôsob, založenú na myšlienke sociálnej spravodlivosti ako Stalin...
Fursov: Mesiášske myšlienky sa nevymýšľajú. Rodia sa počas boja, počas kríz. Neokočovníci
a Chazarská ríša – to sú, ak správne rozumiem, globalisti a ich spojenci, presnejšie, ich agenti
v Rusku. Poraziť sa ich dá iba naozaj niečím na spôsob novej opričniny. Ona je podmienkou
nového sociálno-ekonomického zriadenia, založeného na princípoch sociálnej spravodlivosti.
Predovšetkým je potrebné spravodlivé rozdelenie národného produktu. A začať treba
ústavou. Na jednej strane je nutné priviesť skutočnosť do súladu s jej ustanoveniami (napr.
o tom, že Rusko je sociálny štát). Na druhej strane, zrušiť postoje, ktoré „stĺkli dohromady“
jeľcinskí prisluhovači podľa diktátu amerických konzultantov (napr. o prednostnom
postavení medzinárodného práva nad ruským). Prirodzene, povedať je oveľa ľahšie než
urobiť. „Urobiť“, to znamená seriózny a nebezpečný zápas, ktorý si vyžaduje politickú vôľu
a stotožnenie sa skupinových názorov s celonárodnými.
Kultúra: Napísali ste, že „aby sme vyhrali v svetovej vojne, nutné je nové poznanie
a kreatívne jednotky špeciálneho nasadenia“. Dráma však spočíva v tom, že nemáme
obraz budúcnosti. Ponúkajú nám oživiť minulosť. Buď „ZSSR 2.0“, alebo pravoslávie.
Samoderžavie. Národnosť. Alebo kresťansko-islamský – eurázijský socializmus bez úroku.
Takže, kde je tu ruský záujem?
Fursov: Nenapísal som „kreatívny“, ale intelektuálny. Slovo kreatívny sa mi z duše protiví. U nás
je zrazu všetko kreatívne – kreatívny manažér, kreatívny riaditeľ, dokonca sa objavila
aj kreatívna trieda – takto sám sebe lichotí úradnícky „planktón“. To, že nemáme obraz
budúcnosti, a ako dôsledok stratégiu jej dosiahnutia, vôbec nezaráža – nemáme ideológiu,
dokonca ju zakazuje aj ústava. USA ideológiu majú. Čína ju má. Aj Japonsko. Aj iné úspešné
štáty. Bez ideológie sa nedá sformulovať cieľ rozvoja spoločnosti, ani obraz budúcnosti.
Údelom tých, ktorí nemajú ideológiu je piknik na okraji dejín. Ani jeden projekt, zameraný do
minulosti nebude fungovať, nič sa nedá zreštaurovať – ani Sovietsky zväz, ani ruská ríša.
Je to prekvapivé, že naša vláda sa snaží nadviazať na kontinuitu práve s ruskej ríše,
zdôrazňujúc tzv. MFB-komplex (monarchizmus, februarizmus, bielogvardejčina) a do
kontrastu kladie sovietske obdobie. Pritom kým cárske Rusko bolo slepou uličkou, ZSSR
vyriešilo také úlohy na ktoré samoderžavie nemohlo ani pomyslieť. Na rozdiel od ruskej ríše,
Sovietsky zväz posledných 50 rokov svojej existencie od nikoho nezávisel, nebol iba štátom,
ale alternatívou ku kapitalizmu ako svetového systému. Ale aj ZSSR popri všetkých jeho
víťazstvách je tiež minulosť. Potrebujeme nový model historického Ruska.
Čas impérií odišiel do minulosti, rovnako ako národných štátov – nemôžu konkurovať
globálnemu totalitarizmu nadnárodných spoločností a súkromných nadnárodných skupín.
Potrebné sú nové formy, podobné imperiálnym štruktúram s obyvateľstvom asi 300
miliónov (ekonomická samostatnosť v podmienkach súčasného „technického stavu“)
Jadro – VPK, armáda, námorníctvo, spravodajské služby a reálne reformovaná veda.
Impériu podobné útvary sa musia kombinovať s hierarchicko-inštitucionálnymi a sieťovými
princípmi organizácie a zrastať s územnými enklávami, rozdrobenými po celom svete. To
je nový svetový poriadok, alternatíva k anglosaskému kapitalizmu a psychoinformačnému
totalitarizmu globalistov. Je chybou dávať globalistom do kontrastu eurázijský model ako
regionálny – svetové hry sa vyhrávajú na svetovej scéne.
Kultúra: Črtá sa teda svetový zápas za Euráziu??
Fursov: Už sa naplno rozbehol. Ak sa na sýrsku krízu dali použiť slová „akoby tu páchlo
vetrom, dymom zhoreniska, či prachom z rozvalín“, potom o ukrajinskej kríze budú znieť
takto: „Pohroma prišla, odkiaľ sme nečakali. Z Čiernych hôr na nás napadol prekliaty buržuj.
Opäť raz svištia guľky“ a fašistickí zlosynovia za masť a pálenku predávajú svoju zem.
Netreba si robiť nijaké ilúzie. Okupujúc Ukrajinu a využívajúc ju ako nárazníkovú zónu,
zaútočili na nás, na Rusko. Banderoukrajina je americká kolónia – zbraň Západu proti Rusku.
Konstantin Leontiev raz o Čechoch povedal, že sú zbraň, ktorú Slovania zobrali Nemcom
a namierili ich proti nim. Dnes je načase povedať, že Ukrajinci sú zbraň, ktorú Západ zobral
ruskému svetu a namieril ho proti nemu, aby Slovania zabíjali Slovanov. Kaša uvarená na
našej západnej hranici je uvarená veľmi seriózne a nadlho a náš geopolitický nepriateľ sa
bude snažiť spojiť ukrajinský front s blízkovýchodným, vytvoriac dočasný – kaukazský,
ktorého línia sa môže pretiahnuť až do strednej Ázie. Schyľuje sa k poslednej veľkej
poľovačke éry kapitalizmu a našou úlohou je vymeniť si miesto s poľovníkom, zmeniac ho na
zver. Zdá sa vám to kruté? Potom nás bolo treba nechať na pokoji – nebolo by zle, pokým je pokoj.
Tajga je kruté miesto, medveď v nej je prokurátor aj vykonávateľ trestu.
Zdroj: http://politobzor.net/show-42082-andrey-fursov-udel-teh-u-kogo-net-ideologii-piknik-
na-obochine-istorii.html

Analytický seriál Klimatická katastrofa
Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...
Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.