Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Ako slávili Vianoce naši predkovia - chelemendik.sk

 

Ako slávili Vianoce naši predkovia

2019-09-19  (10:06)

 - Ako slávili Vianoce naši predkovia
Čaro Vianoc cítiť pomaly na každom kroku, reklamy vôkol nás upozorňujú na výhodné cenové ponuky „čoholenchceme“ a pôvodný význam sviatkov pokoja akoby úplne vymizol. Predvianočný advent sa zmenil v nátlakové akcie obchodníkov a posielanie vianočných pohľadníc sa pomaly, ale isto stáva nostalgickou spomienkou.

Význam priadok, páračiek a stridžích dní sa vytratil s modernizáciou výroby a obyvateľstvo miest si v dnešnej dobe užíva adventné prechádzky po hypermarketoch. Pri všetkých tých vianočných cenových bombách, nákupoch a zhone zabúdame na to, že vďaka minulosti a tým, v ktorých stopách kráčame, sa môžeme každoročne vzájomne obdarovať aj v čase štedrých Vianoc. Stoly sa často prehýbajú pod ťarchou vianočných maškŕt a nás čakajú dva týždne ťažkého obžerstva s úspešným zavŕšením Nového roka.


Predvianočné úlety?

V minulosti mali všetky predvianočné úkony svoj význam, dnes takmer automaticky vyupratujeme všetky kúty svojich obydlí, umyjeme okná, prezlečieme periny a napečieme koláče. Pred Vianocami akoby čas utekal rýchlejšie a mnohých zachváti nákupná horúčka, máme pocit, že nestíhame vôbec nič.

Prečo to všetko vlastne robíme? Dnes už len zo zvyku. Dodržiavanie v súčasnosti už nezmyselných príkazov a zákazov, vrátane štedrodenného pôstu nám tak pripomína už len tradičná milá reklama o zlatom prasiatku.

Čo vlastne oslavovali naši predkovia


Vianoce boli pôvodne sviatkami zimného slnovratu a podľa starorímskeho vzoru sa významné sviatky oslavovali niekoľko dní. Trvali od 24. do 27. decembra, počas ktorých ľudia slávili Štedrý deň, Božie narodenie, Štefana a Jána Evanjelistu. Vianočno – novoročný charakter má aj 28. december, hovorí sa mu Mláďatká a mládenci chodievali šibať dievčatá chvojou čačiny, za čo im gazdiná dala pohárik pálenky a dáke peniaze. V cirkevnom kalendári vianočný cyklus trvá od 24. decembra do 6. januára – Traja Králi.

Prípravou na Vianočné sviatky bolo v minulosti predslnovratové obdobie a hlavne advent, začínajúci 4 nedele pred sviatkom narodenia Krista. Príkazy a zákazy viažuce sa k tomuto obdobiu (napr. nežiaduce ranné návštevy žien počas Stridžích dní), boli odôvodňované síce iracionálne, no mnohé z nich boli z praktického hľadiska pozitívne.

Čo tým vlastne naši predkovia chceli povedať

Na Štedrý deň sa každý usiloval vyhnúť zlej nálade, zvade, kriku a plaču, pretože by sa potom po celý rok často opakovali. Ráno sa zavčasu vstávalo a všetci sa museli rýchlo obuť, pretože sa v tento deň nesmelo stúpiť na zem bosou nohou. Odôvodňovalo sa to prejavom úcty k zemi. Všade sa v tento deň hádzala soľ do studne, orechy, chlieb, oblátky a cesnak, aby si tak zabezpečili v studni na celý rok dostatok zdravej vody.

Všetko v domácnosti muselo byť po celé sviatky čisté a na svojom mieste. Ženy museli týždeň pred Vianocami vrátiť požičané predmety, nič sa nesmelo

požičať, aby sa majetok v novom roku „nerozpožičal“. Všetky veci museli byť oprané, vyčistené a práca naplánovaná tak, aby na sviatky bolo šatstvo a bielizeň vysušené a uložené. Podľa poverovej predstavy, ak cez Vianoce visí v dome kožuch, budú tak cez rok visieť kože z uhynutého dobytka, ak však šaty, do roka zomrie ten, komu patria. Ohľad na zdravie členov rodiny si vynucoval dôkladné vyčistenie riadu, nábytku, stien a vôbec celého interiéru.

Motovidlo malo byť prázdne a kúdeľ plná, nič z toho však nesmelo byť na očiach, pretože žena, ktorá by sa od Vianoc do Troch Kráľov pozerala na vreteno, trpela by na pichanie boku a ovce by pochoreli. Magický zákaz do Troch kráľov priasť, tkať, šiť a prať zabezpečoval ženám odpočinok bez toho, aby im mohol niekto vyčítať, že leňošia. Rovnako muži narúbali dostatok dreva, dobytku vymenili podstielku, pripravili krmivo, vykonali všetky práce, ktoré bolo možné urobiť s viacdenným predstihom. Pre gazdovstvo bolo užitočné, ak gazda stihol na Štedrý deň urobiť náradie používané pri pečení chleba v peci. Dobytok mal dobre prosperovať, ak ho poháňali bičom zhotoveným v tento deň.

Dvor zametali smerom k múru, aby sliepky nezanášali vajcia. Aj izbu museli zamiesť novou metlou ešte pred zotmením, nie však smerom ku dverám, aby sa nevymietol majetok.

Dnes, i keď často krát nevieme, aký zmysel majú určité úkony, tradične vykonávané počas Vianoc, nás rešpekt a úcta k týmto sviatkom „donútia“ dohnať resty, ktoré v rýchlej dobe dneška nestíhame tak ako by sme si priali.

Zdroj: Soňa Vanovčanová, najmama.sk


Pôvod Vianoc siaha do dávnej minulosti


Vianočné sviatky boli známe už v predkresťanskej dobe. Misionári čerpali zo zvykov národov, aby nenásilným spôsobom presvedčili nekresťanov na konvertovanie na novú vieru. Zimné sviatky boli v dávnej minulosti najobľúbenejšími pre mnohé kultúry, pretože v zime bolo menej práce, dni boli kratšie a noci dlhšie.

Ilustračné foto

Saturnálie boli oslavy boha Saturna. V antickom Ríme to bol čas oddychu, hodov a porušovania oficiálnych pravidiel. Rimania si v tejto dobe darovali rôzne drobnosti, vrátane malých bábok pre deti a sviečok pre dospelých. Počas osláv sa neuzatvárali žiadne obchody a aj otroci sa mohli zúčastniť na hostinách. Saturnálie boli časom pitia, hrania hazardných hier a dokonca verejného obnažovania sa. Podľa básnika Catulla to boli "najlepšie dni". Starorímsky sviatok, ktorý sa začínal 17. decembra, postupne zanikol.

V Taliansku sa pred rozšírením kresťanstva začínal 25. decembra sviatok nazývaný Dies Natalis Solis Invicti, narodenie neporazeného syna. Počas týchto dní oslavovali obyvatelia niekoľko slnečných bohov naraz, medzi nimi bol sýrsky Elah-Gabal, Sol a vojenský boh perzského pôvodu Mithras. Bruma nazývali Rimania 25. december, deň zimného slnovratu. Niektorí raní kresťanskí spisovatelia spájali znovuzrodenie slnka s narodením Ježiša Krista.

Yule bol sviatok škandinávskych pohanov, ktorý trval od konca decembra do začiatku januára. Obyvatelia severnej Európy počas Yule oslavovali boha hromu a blesku Thora. Každý blesk symbolizoval prasa alebo teľa, ktoré sa narodí na nový rok. Sviatok mohol trvať aj dvanásť dní. Pohanskí Germáni dodržiavali podobné tradície. Počas dvanástich "divokých nocí" jedli, pili a oslavovali. Tieto zvyky mali na vývoj kresťanských Vianocveľký vplyv. Obyvatelia škandinávskych krajín stále nazývajú Vianoce menom Jul. Angličtina používa slovo Yule ako synonymum pre výraz Vianoce.

Zdroj: SITA


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |